Catherine Sica a Dušan Mocko.

Dušan Mocko je významnou osobnosťou výtvarného kultúrneho života presahujúcou hranice Slovenska. Spracovanie jeho diel je unikátne nielen z pohľadu umeleckého obsahu diela, ale i použitých umeleckých techník.

Catherine Sica sa prezentuje osobným štýlom zobrazujúcim emócie, ktoré sa neustále vyvíjajú a transformujú do vyššieho vedomia, redefinujú a reinterpretujú pôvodné expresionistické hnutie a identifikuje transformačný expresionizmus.

Ich životné diela, inštalované na výstave, ponúkajú jedinečnú príležitosť pohľadiť umeleckú dušu v reprezentatívnych priestoroch Bratislavského hradu.

Srdečne Vás pozývame.

Uverejnené so súhlasom umelcov

Andrej Csino, známy marketér a kreativec, autor knižných diel, poviedok a literárnych seriálov spolu s Luciou Lackovičovou, známou literárnou autorkou, zostavovateľkou a editorkou knižných diel uviedli do života prekrásnu knihu „Prešporské legendy ožívajú“.

Foto: Andrej Csino, Lucia Lackovičová

Kniha vonia novodobou tlačiarenskou technikou a súčasne pátosom histórie, núti Vás knihu zobrať do ruky a vnoriť pohľad medzi písmenká, začnete cítiť detské napätie a zvedavosť súčasne.

V knihe Prešporské legendy ožívajú skutočne ožívajú dávne a bájne strašidlá a tajomné postavy, ktoré sú súčasťou legiend Bratislavy, hlavného mesta Slovenska. Publikácia, ktorá bola nedávno ocenená ako jedna z dvadsať Najkrajších kníh Slovenska v roku 2022, je súborom reinterpretácií povestí známych z knižiek Prešporský zvon a Dunajská Kráľovná od slovenskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej. 

Pätnásť autorov a osobností ako Pavol Rankov, Daniela Kapitánová, Mirka Ábelová, Dado Nagy či Peter Altof známy ako Expl0ited spracovali námet niektorej povesti autorsky jemu blízkej, avšak originálnym a moderným spôsobom.

Krst knihy „Prešporské legendy ožívajú“

Jedinečnosť textov podporili ilustrácie jedného zo súčasných slovenských grafikov a výtvarníkov Matúša Maťátka. V závere knihy Prešporské legendy ožívajú je fotografická príloha. Tá mapuje miesta, na ktoré autori poviedok nadviazali vo svojich textoch. Úlohu fotografa lokácií zastúpil Štefan Cipár, vnuk ilustrátora pôvodných kníh Márie Ďuríčkovej, Miroslava Cipára.

Čitateľom sa s knihou Prešporské legendy ožívajú dostane do rúk pätnásť poviedok zo súčasnosti, napríklad o novodobých mafiánoch, ktorým sa to zráta podobne ako krivoprísnažnikovi, o partii detí, ktoré stretnú dunajského vodníka, o rusalkách v dystopickom svete, o tajomnom Kempelenovom vynázele v podzemí Bratislavy či o čudnom taxikárovi, ktorý, nevedno prečo chce, aby jeho cestujúci išli hľadať poklad. A pozor! Tieto legendy nie sú žiadne rozprávky.

Kniha Prešporské legendy ožívajú vyšla pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislava, Bratislavskeho samosprávneho kraja a mestskej časti Bratislava – Staré mesto.

Prešporské legendy ožívajú na poličky svojich knižníc môžete získať najvýhodnejšie na https://www.presporskelegendy.sk/.

Text a podklad pre ilustráciu článku poskytol Andrej Csino, spisovateľ.

Exekutívna moc je zastúpená vládou a premiérom, ktorí sú zodpovední Národnej rade. Prezident republiky má tiež veľkú úlohu v štátnom usporiadaní, ako hlavu štátu a predsedu vlády, a má rozhodujúci vplyv pri menovaní a odvolávaní vlády a ústavných sudcov.

Justičná moc je v rukách Neodvolateľného súdu, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ktoré sú povinné dodržiavať a vykonávať zákony a zachovať zákonnosť a ústavné práva a slobody občanov.

Na Slovensku žije viacero národnostných a etnických menšín, medzi ktorými sú najpočetnejšie Maďari, Romovia, Ukrajinci, Nemci, Rusíni a Slováci žijúci v okolitých krajinách. V súlade so slovenským zákonom o národnostných a etnických menšinách majú príslušníci týchto menšín právo na ochranu a rozvoj svojho kultúrneho dedičstva a jazyka, ako aj právo na zapojenie sa do verejného života.

Slovensko podporuje aktívne a otvorené partnerstvo so všetkými národnostnými a etnickými menšinami, aby zabezpečilo rovnaké príležitosti a slobody pre všetkých obyvateľov krajiny, bez ohľadu na ich národnosť alebo etnický pôvod.

Volebný systém sa na Slovensku uplatňuje proporcionálny s úpravou pre malé strany. Konkrétne sa využíva volebný systém s tzv. Hagenbach-Bischoffovým delením hlasov. V rámci tohto systému je k dispozícii určitý počet mandátov v parlamente, ktoré sa prerozdeľujú medzi politické strany na základe počtu získaných hlasov. Okrem toho existujú aj špecifické pravidlá týkajúce sa volebných koalícií, predvolebných prieskumov a financovania politických strán.

Financovanie politických strán na Slovensku sa riadi zákonom o politických stranách a o financovaní politických kampaní. Strany môžu získavať financie z verejných zdrojov (napr. štátne dotácie), ale aj z príspevkov a darov od fyzických aj právnických osôb. Zákon stanovuje aj limity pre príspevky a dary od jednotlivcov a organizácií. Politické strany sú povinné zverejňovať svoje finančné zdroje a výdavky v účtovných závierkach, ktoré sú verejne dostupné. Tiež musia pravidelne zasielať správy o svojom financovaní na Úrad pre dohľad nad financovaním politiky. Od roku 2017 platí aj povinnosť verejne zverejňovať príjmy a majetok členov vedenia politických strán. Na Slovensku sa konajú voľby každé štyri roky a posledné sa uskutočnili v roku 2020, takže ďalšie by sa mali konať v roku 2024. Avšak, súčasná politická situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia politickej situácie, takže vývoj udalostí prináša zmenu v tradičnom kalendári volieb a voľby do parlamentu očakávame v roku 2023

Na prelome rokov bolo azda najviac skloňované slovné spojenie rozpočtové provizórium. Ako odborníčke sa mi nedá len ostať ticho sledovať príspevky k tomuto odbornému termínu, pretože ho vykladá nielen široká (ne)odborná verejnosť, ale i laická, a hlavne sa výkladu rozpočtového provizória neštítia ujať aj (ne)kompetentní odborníci, či (ne)kompetentné odborníčky. Preto som sa rozhodla danú problematiku odborne vysvetliť.

Od roku 1997 po súčasnosť som prednášajúca problematiku štátneho rozpočtu, v súčasnosti celého okruhu rozpočtu verejnej správy – to znamená všetkých subjektov rozpočtu verejnej správy, kde má svoje osobité postavenie práve štátny rozpočet – čomu ja dávam v cykle prednášok najväčší priestor (celému rozpočtovému procesu, vychádzajúc z rozpočtových pravidiel a z rozpočtových zásad) a najväčšiu pozornosť pre všetkých národohospodárov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Problematika ako celok vychádza z dvoch dôležitých bodov, a to po prvé, že celý okruh verejných rozpočtov (štátny rozpočet nevynímajúc) ako súčasť verejných financií tvorí v zmiešanej trhovej ekonomike protipól podnikateľským financiám. A po druhé, všetky vzťahy a väzby v celom sektore verejnej správy, teda v o oblasti verejných rozpočtov sú upravené vždy právnou normou, a to vyššou právnou normou – zákonom, alebo nižšou právnou normou – vyhláškou, opatrením, nariadením atď.

A dostávame sa k podstate môjho príspevku. Ak vychádzame zo skutočnosti, že všetky vzťahy a väzby v celom verejnom sektore – čo platí pre všetky subjekty rozpočtu verejnej správy, štátny rozpočet nevynímajúc, upravuje právna norma – potom sa musíme stotožniť so skutočnosťou, že základným ekonomickým nástrojom v rukách štátu (vlády) je štátny rozpočet, premietnutý do právnej normy – do zákona. A to do zákona o štátnom rozpočte.

Poďme krok po kroku, po poriadku.

V tabuľke nižšie vám uvádzam kalendárne roky, ktoré sú v našich podmienkach zároveň aj roky rozpočtové alebo inak aj roky fiškálne od éry samostatnosti SR. V každom roku od roku 1993 až po súčasnosť prebiehalo rozpočtové hospodárenie našej krajiny podľa schváleného štátneho rozpočtu. Toto schvaľovanie prebieha každý rok v Národnej rade SR blížiac sa ku koncu kalendárneho roka.  Schvaľovanie štátneho rozpočtu je jedným z krokov rozpočtového procesu, v teórii označujeme aj ako etapy rozpočtového procesu (príprava, návrh, schvaľovanie, realizácia, plnenie a kontrola rozpočtového procesu, ktoré súhrnne predstavujú etapy, kroky rozpočtového procesu). Výstupom schvaľovania vládou predloženého a vládou schváleného návrhu štátneho rozpočtu, je potom ako ho parlament (NR SR) schváli – zákon o štátnom rozpočte.

Celý postup tohto procesu (rozpočtového procesu) upravujú rozpočtové pravidlá – zákon o rozpočtových pravidlách. Od éry samostatnosti v našej krajine platili tri zákony o rozpočtových pravidlách, a to zákon SNR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR, zákon NR SR č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách a v súčasnosti platné zákony: zákon NR SR č. 523/2004 Z. z.  o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších noviel a predpisov a zákon NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel a predpisov.

Je potrebné poznamenať aj skutočnosť, že

1. v zákone  SNR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR v paragrafe 6 bolo upravené rozpočtové provizórium:

„§ 6 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nebude zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schválený pred 1. januárom rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do vyhlásenia zákona o štátnom rozpočte na tento rok rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) národnej rade.

(2)Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu do 1. januára rozpočtového roka, urobí do tohto termínu s predchádzajúcim súhlasom národnej rady nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie hospodárenia v dobe rozpočtového provizória, ktoré schvaľuje národná rada.

(3)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po jeho vyhlásení.“

• v zákone NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v paragrafe 7 bolo upravené rozpočtové provizórium:

„§ 7 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.

(2)Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok národnej rade do 31. decembra bežného roka, rozpočtové hospodárenie sa spravuje štátnym rozpočtom predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 štátneho rozpočtu schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok s výnimkou rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, ktorej výdavky sa spravujú dohodnutými termínmi splácania jednotlivých úverov a štátnych cenných papierov, a s výnimkou úhrady zákonom nárokovateľných dávok a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistného plateného štátom podľa osobitných zákonov.3)

(3)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.“

• v zákone NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších noviel a predpisov je v paragrafe 11 je upravené rozpočtové provizórium

„§ 11 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.

(2)Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a vzťahy medzi štátom a inými subjektmi sa počas rozpočtového provizória spravujú zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok a výdavkov nepoužitých a viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku v súlade s § 8 ods. 6 s výnimkami uvedenými v odseku 3, pričom minister financií určí záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

(3)Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o

a)výdavky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu a výdavky na úhradu výnosov zo štátnych cenných papierov,

b)výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi alebo pôžičkami,

c)úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú právnické osoby alebo fyzické osoby právny nárok podľa osobitných predpisov,15)

d)poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné a príspevky za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,

e)odvody do rozpočtu Európskej únie,

f)prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(4)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.“

a

• v zákone NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel a predpisov je v paragrafe 11 upravené rozpočtové provizórium:

„§ 11 Rozpočtové provizórium

(1)Ak rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok neschváli obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, hospodári obec alebo vyšší územný celok podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov.

(2)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.“.

V súčasnosti od éry samostatnosti, to znamená od roku 1993 bude NR SR už 31.-krát na rok 2023 schvaľovať zákon o štátnom rozpočte. A v roku 1995, a v roku 1999 naša krajina – Slovenská republika začala hospodárenie kalendárneho, rozpočtového, fiškálneho roku – ROZPOČTOVÝM PROVIZÓRIOM!

Rozpočtové provizórium nie je strašiak. Rozpočtové provizórium je stav, kedy  nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka. Potom sa spravuje  rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.

K tomuto stavu môže dôjsť v zásade dvomi spôsobmi, a to:

1. zásahom prírody – prírodného živlu, prírodnej katastrofy
2. politickou nevôľou – príklad 1.1.2022 Česká republika začala hospodárenie rozpočtovým provizóriom pre neschválenie rozpočtu Poslaneckou snemovňou.

Tento príklad postihol aj Slovensko, ktoré 1.1.1995 a 1.1.1999 začalo svoje hospodárenie rozpočtovým provizóriom. Ibaže to boli roky poznačené eufóriou osamostatnenia, vstupom do MMF, vyvíjajúcimi snahami vstúpiť do európskych štruktúr (EÚ a EMÚ) a NATO. Zásadný rozdiel medzi obdobím spred  takmer 30 rokov v porovnaní s dneškom je, že dnes sme v dobe poznačenej

1. ešte stále dobiehajúcimi vplyvmi svetovej hospodárskej krízy z roku 2008
2. celosvetovou pandémiou koronavírusu
3. vojnou v bezprostrednom susedstve našej krajiny a jej dopadmi aj v podobe následnej energetickej krízy
4. silnými migračnými vlnami, ktoré postihujú celý európsky kontinent

Preto je potrebné si uvedomiť, že rozpočtové provizórium nie je strašiak, nie je výnimočný stav, nie je núdzový stav, nie je vojnový stav, ale v súčasnosti (oproti rokom 1995 a 1999)  by mohlo mať hospodárenie podľa rozpočtového provizória obrovský dosah a dopad na obyvateľstvo, pretože 1/12 výdavkov z vlaňajšieho rozpočtu[2] by mohla spôsobiť nekrytie vládou deklarovaných potrieb v plánovanom, v predkladanom rozpočte, ktorý sa stal v súčasnosti nie ekonomickým, ale politickým nástrojom aj v rukách opozície a aj v rukách koalície.

doc. Ing. Kornélia Beličková, PhD. – expertka na štátny rozpočet, vedúca oddelenia verejných financií a riadenia verejných výdavkov Katedry financií NHF EU v Bratislave (https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-financii/clenovia-katedry/belickova-kornelia)

[1] reakcia na COVID-19

[2] Tento scenár podrobne opisuje MF SR 16-12-2022 vo svojom príspevku:  Riziká rozpočtového provizória – mechanizmus financovania výdavkov. Dostupné na: https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/rizika-rozpoctoveho-provizoria-mechanizmus-financovania-vydavkov.html

Iba 42 percent občanov Slovenska vie, kedy vznikla súčasná samostatná Slovenská republika. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra AKO pre TV JOJ.

Nesprávny údaj uviedlo 20,1 percenta opýtaných. Zvyšných 37,9 percenta opýtaných na otázku nevedelo odpovedať.

Správne určiť dátum vzniku Slovenskej republiky vedeli hlavne muži, ktorých bolo 49 percent. Čo sa týka veku, správne odpovedať vedeli skôr mladší ľudia do 49 rokov.

S rastúcim vekom klesá podiel správnych odpovedí a so stúpajúcim vzdelaním sa zvyšuje podiel tých, ktorí uviedli správnu odpoveď. Správnu odpoveď vedeli najmä obyvatelia Bratislavského a Trenčianskeho kraja (zhodne 53 percent) a slovenskej národnosti (45 percent).

Dátum, kedy vznikla súčasná samostatná Slovenská republika, vedelo 67 percent voličov Progresívneho Slovenska, 63 percent voličov KDH, 57 percent voličov SaS a 55 percent voličov Republiky, 43 percent voličov hnutia Sme rodina a 42 percent voličov Hlasu.

Najmenej vedomostí o tom, kedy vznikla samostatná Slovenská republika, mali voliči strán Smer, SNS a koalície OĽANO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola. Správne na túto otázku odpovedalo 36 percent voličov strany Smer, 38 percent voličov SNS a 41 percent voličov koalície OĽANO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola.

Agentúra AKO vykonala prieskum v dňoch 6. až 12. decembra na vzorke tisíc respondentov.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23104408/prieskum-iba-42-percent-slovakov-vie-kedy-vznikla-sucasna-samostatna-republika.html