narodený v roku 1962 na Slovensku, pri tvorbe svojich umeleckých diel používa zmiešané techniky. Keďže je oboznámený s prácou reštaurátora vďaka štúdiu v Bratislave / Slovensku, neustále reintegruje staršie techniky, ako sú polymentové pozlátenie a viacúrovňový priehľadný atrament, a kombinuje ich s novými metódami. Drevené dosky vždy slúžia ako základ. Dušan Mocko opakovane necháva svoje obrazy pôsobiť trojrozmerne, pričom využíva svoje skúsenosti sochára. Preto len veľmi málo jeho diel je dvojrozmerných a často obsahujú prvky ako otvory, odstránené časti alebo pridané prvky v drevenom základe. Jeho veľkoplošné maľby odhaľujú novú formu umenia: reprodukuje fotografie prirodzenej veľkosti, ktoré sám nasnímal na drevený materiál a premaľuje ich akrylom tak, aby získali kolážový charakter.

Veľké sochy obsahujú kópie modelov, tiež prírodnej veľkosti, ktoré sa potom nalejú do epoxidovej živice a upravia na povrch. Kombinácia a integrácia rôznych materiálov, ako je kameň, bronz, epoxid, drevo alebo železo, môže tieto sochy spojiť s inštaláciami alebo sochárskymi kolážami.

Kontrasty hrajú v dielach Dušana Mocka významnú úlohu. Použitie a úprava rôznych materiálov kladie ešte väčší dôraz na aktuálne kontrasty. Sochy ukazujú rovnomerné aj surové, hlboko štruktúrované povrchy. Čiastočne sú silne umelé farby v kontraste s klasickými a bežnými témami.

Existujú rôzne vplyvy, z ktorých umelec čerpá inšpiráciu. Okrem osobných skúseností tu zohráva dôležitú úlohu aj štúdium na Akadémii umení a profesia obchodníka s umením. Preto rád opätovne využíva starožitnosti, ústredné témy dejín umenia, mytologické témy a motívy významných historických umelcov a dáva ich do subjektívneho kontextu.

Dušan Mocko hovorí:

uverejnené so súhlasom Dušana Mocka

                Zachrániť ďalšie koncerty sa podarilo iba vďaka obetavosti niekoľkých sponzorov, ako aj mimoriadnej ústretovosti viacerých účinkujúcich umelcov. Všetky 3 komorné koncerty sa budú konať v gotickom Dome komorského grófa z 15. storočia, orchestrálny koncert bude v barokovom chráme sv. Františka. Karel Čapek a jeho hudobní súčasníci je názov otváracieho koncertu 30. 6. Umeleckým slovom sa na ňom prihovorí publiku František Kovár, jeho hudobným partnerom bude skvelý klavírny virtuóz Ladislav Fančovič. Na orchestrálnom koncerte 7. 7. zaznie symfonická tvorba Josefa Myslivečka a Franza Schuberta, ako aj Koncert pre trúbku a orchester bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela. Ten predvedie Juraj Bartoš spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina pod taktovkou Adama Sedlického. Ďalší koncert 14. 7. bude vokálno – inštrumentálny a predstavia sa na ňom rakúska sopranistka Simona Eisinger, hostiteľ festivalu huslista Peter Michalica a klaviristka Viera Bartošová. Koncert zakončí už tradične Mozartovo Laudate Dominum. Záverečným festivalovým podujatím bude 21.7. večer z tvorby Franza Schuberta. Vystúpi na ňom barytonista Peter Mazalán, violončelista Pavol Mucha a klavirista Peter Pažický.

Všetky koncerty sa začínajú o 19. 00 hodine.

Realizáciou festivalu sa už takmer štvrťstoročie napĺňa ušľachtilý cieľ usporiadateľov spojiť krásu vzácnej architektúry s krásou hudby. Unikátny genius loci gotického Domu komorského grófa s diamantovou klenbou, v ktorom v r. 1545 viacero dní nocovala aj uhorská kráľovná Mária pri návšteve Kremnice, ponúka poslucháčovi aj akustický zážitok. Naviac tento priestor okrem festivalových koncertov nie je verejnosti bežne prístupný. Chrám svätého Františka, barokové dielo Dionýza Stanettiho, má špičkovú koncertnú akustiku. Príťažlivou súčasťou sú aj spoločenské stretnutia po každom z komorných koncertov. Poslucháči tu môžu pri čaši vína priamo komunikovať s účinkujúcimi. Výtvarnú zložku festivalu budú reprezentovať jednak diela starých majstrov, ako aj umelecké sklo akademického sochára Drahomíra Prihela.

Ďalšie informácie vám radi poskytnú organizátori festivalu a členovia o.z. REVIVALS:

Prof. Peter Michalica, ArtD., +421 905 578 361; festival@michalica.net;

Andrej Csino, známy marketér a kreativec, autor knižných diel, poviedok a literárnych seriálov spolu s Luciou Lackovičovou, známou literárnou autorkou, zostavovateľkou a editorkou knižných diel uviedli do života prekrásnu knihu „Prešporské legendy ožívajú“.

Foto: Andrej Csino, Lucia Lackovičová

Kniha vonia novodobou tlačiarenskou technikou a súčasne pátosom histórie, núti Vás knihu zobrať do ruky a vnoriť pohľad medzi písmenká, začnete cítiť detské napätie a zvedavosť súčasne.

V knihe Prešporské legendy ožívajú skutočne ožívajú dávne a bájne strašidlá a tajomné postavy, ktoré sú súčasťou legiend Bratislavy, hlavného mesta Slovenska. Publikácia, ktorá bola nedávno ocenená ako jedna z dvadsať Najkrajších kníh Slovenska v roku 2022, je súborom reinterpretácií povestí známych z knižiek Prešporský zvon a Dunajská Kráľovná od slovenskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej. 

Pätnásť autorov a osobností ako Pavol Rankov, Daniela Kapitánová, Mirka Ábelová, Dado Nagy či Peter Altof známy ako Expl0ited spracovali námet niektorej povesti autorsky jemu blízkej, avšak originálnym a moderným spôsobom.

Krst knihy „Prešporské legendy ožívajú“

Jedinečnosť textov podporili ilustrácie jedného zo súčasných slovenských grafikov a výtvarníkov Matúša Maťátka. V závere knihy Prešporské legendy ožívajú je fotografická príloha. Tá mapuje miesta, na ktoré autori poviedok nadviazali vo svojich textoch. Úlohu fotografa lokácií zastúpil Štefan Cipár, vnuk ilustrátora pôvodných kníh Márie Ďuríčkovej, Miroslava Cipára.

Čitateľom sa s knihou Prešporské legendy ožívajú dostane do rúk pätnásť poviedok zo súčasnosti, napríklad o novodobých mafiánoch, ktorým sa to zráta podobne ako krivoprísnažnikovi, o partii detí, ktoré stretnú dunajského vodníka, o rusalkách v dystopickom svete, o tajomnom Kempelenovom vynázele v podzemí Bratislavy či o čudnom taxikárovi, ktorý, nevedno prečo chce, aby jeho cestujúci išli hľadať poklad. A pozor! Tieto legendy nie sú žiadne rozprávky.

Kniha Prešporské legendy ožívajú vyšla pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislava, Bratislavskeho samosprávneho kraja a mestskej časti Bratislava – Staré mesto.

Prešporské legendy ožívajú na poličky svojich knižníc môžete získať najvýhodnejšie na https://www.presporskelegendy.sk/.

Text a podklad pre ilustráciu článku poskytol Andrej Csino, spisovateľ.

Možné spôsoby zefektívnenia fungovania organizácií verejného sektora v prostredí behaviorálnej ekonómie.
Possible ways to streamline the functioning of public sector organizations in the environment of behavioral economics.
Autor: Kornélia Beličková

Sociálna ekonomika versus organizácie tretieho sektora.

Social economy versus third sector organization.

Autor: Kornélia Beličková

Medzinárodná konferencia Globalizácia 2022

Speaker: Kornélia Beličková works at the Department of Finance of the Faculty of Economics of the University of Economics in Bratislava. As a volunteer, she is a member of the Board of Directors of the Ján Cikker Foundation and the President of the Civic Association Protector Populi. about. from. In her doctoral dissertation in 1999, she was the first in the Slovak Republic to define the third sector: “The third sector is a sector operating independently in the space between the state (government) and the market (entrepreneurs), which serves public goals, has a voluntary, public benefit character and in its operation it is not tied to the decision of a state authority.” It deals with the issue of finance, the budget and the third sector in broad contexts.

Áno, možno niektorí z vás, by teraz radi reagovali a povedali by, také onaké riešenie. V praxi neexistuje. Ten, kto zažil, čoho je schopný človek s duševným postihnutím a snažil sa to vyriešiť, vie, o čom píšeme.

Na článok reagovalo veľa ľudí, ktorí nám dávajú za pravdu, ako zložitá a neriešiteľná otázka pomoci človeku s duševným postihnutím to je. V tomto prípade máme na mysli také postihnutie v súvislosti s ktorým nebolo rozhodnuté o ústavnej starostlivosti, ale na strane druhej spolužitie v rámci rodiny, či okolia je nesmierne zložité, konfliktné, v niektorých prípadoch nebezpečné.

Výsledkom je, že trpí rodina, trpí okolie. Dostali sme príbehy, ktoré opisujú stavy, že u ľudí, v okolí človeka s duševným postihnutím, sa prejavili chronické, stresové ochorenia.

Článok „Možno onedlho budú starostovia behať po obciach so zoznamom v ruke“ poukazuje súčasne, podľa nášho názoru, na absurdný spôsob riešenia a myslenia úradníkov.

Sme radi za prejavené názory porozumenia, sme radi, že sa nevyskytli názory útočiace na chorých ľudí. To nás posilňuje v tom, že máme šancu nastaviť spoločnosť tak, aby si v nej našli svoje miesto i ľudia s duševným postihnutím a dostali šancu na inklúziu v spoločnosti bez toho, aby niekto z okolia trpel, či bol ohrozovaný.

Chcem vyjadriť názor. Pre mňa osobne, je každý človek s duševným postihnutím, ktorý bojuje s ochorením, spolupracuje, dodržiava liečebné procedúry Veľký hrdina.

Nohejbal v Európe vznikal postupne v 20. storočí. Spočiatku nemal presne definované pravidlá, spočíval v prekopávaní futbalovej lopty cez čiaru alebo pevnú prekážku, pričom hrali dva tímy proti sebe a každý tím mal určitý počet dotykov s loptou. Bodoval ten tím, ktorý odkopol loptu súperovi cez prekážku a ten ju nespracoval, či nezachytil.

Nakoľko tento šport bol priestorovo a materiálne nenáročný, našiel si obľubu najmä v rekreačných strediskách. Na Slovensko, do kúpeľného mesta Piešťany, ho priniesli v 40. a 50. rokoch hlavne českí kúpeľní hostia. Okamžite nadchol miestnych športových nadšencov. Medzi nimi bol Štefan Bartovic.

Štefan Bartovic sa narodil 22.12.1902, žil v Piešťanoch. Tesne po 1. Svetovej vojne narukoval k jazdectvu, kde preukázal už v tom čase úžasnú remeselnú zručnosť pri opravách a výrobe konských jazdeckých postrojov a sediel. Neskôr patril medzi uznávanú podnikateľskú skupinu, venoval sa podnikaniu v oblasti brašnárstva, čalunníctva a galantérie. Jeho šikovnosť a podnikateľský duch dal záruku banke na poskytnutie úveru, z ktorého vybudoval v 40. rokoch malú prevádzku na svoju činnosť. Na tú dobu patrila medzi jednu z najlepšie vybavených dielní. Neskôr bol tento majetok po roku 1948 znárodnený, ale pôžičku, za ktorú tento majetok nadobudol splácal celý život.

Po roku 1945 bol za účasť na plese Demokratickej strany odsúdený na jeden rok a nasadený na nútené práce v uránových baniach. Okrem zlých spomienok si odniesol zdravotné následky. O tom, čo v skutočnosti prežil v tomto koncentráku, nikdy nehovoril.

Aj tieto okolnosti v Štefanovi Bartovicovi utužili nezlomného ducha. Koncom 50. rokov sa plne venoval práci a športu. Centrom športu sa stalo kúpalisko EVA v Piešťanoch. Tu sa stretávali kúpeľní hostia a domáci nadšenci športu. Bol to prvý krok k rozvoju a založeniu nohejbalového tímu, ktorého členom bol Štefan Bartovic. Bol organizátorom prvých nohejbalových turnajov na Slovensku spomedzi tímov zostavených z kúpeľných hostí a domáceho tímu so Štefanom Bartovicom. Neskôr turnaje nadobúdali mestský a národný význam.

Ako prvý ušil nohejbalovú sieť zavesenú na dvoch protiľahlých tyčiach a tým povýšil nohejbal na Slovensku na dôstojnú úroveň. Láska k športu, húževnatosť, vytrvalosť i nezlomnosť mu vydržala celý život.

Bol láskavým manželom Jozefíny Bartovicovej, ktorá stála pevne pri ňom v dobrom i zlom. Mal dve deti, syna Stanislava a dcéru Hedvigu.

Štefan Bartovic zomrel 30. 5.1981, je pochovaný na Piešťanskom cintoríne.

S láskou vnuk Peter

Na prelome rokov bolo azda najviac skloňované slovné spojenie rozpočtové provizórium. Ako odborníčke sa mi nedá len ostať ticho sledovať príspevky k tomuto odbornému termínu, pretože ho vykladá nielen široká (ne)odborná verejnosť, ale i laická, a hlavne sa výkladu rozpočtového provizória neštítia ujať aj (ne)kompetentní odborníci, či (ne)kompetentné odborníčky. Preto som sa rozhodla danú problematiku odborne vysvetliť.

Od roku 1997 po súčasnosť som prednášajúca problematiku štátneho rozpočtu, v súčasnosti celého okruhu rozpočtu verejnej správy – to znamená všetkých subjektov rozpočtu verejnej správy, kde má svoje osobité postavenie práve štátny rozpočet – čomu ja dávam v cykle prednášok najväčší priestor (celému rozpočtovému procesu, vychádzajúc z rozpočtových pravidiel a z rozpočtových zásad) a najväčšiu pozornosť pre všetkých národohospodárov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Problematika ako celok vychádza z dvoch dôležitých bodov, a to po prvé, že celý okruh verejných rozpočtov (štátny rozpočet nevynímajúc) ako súčasť verejných financií tvorí v zmiešanej trhovej ekonomike protipól podnikateľským financiám. A po druhé, všetky vzťahy a väzby v celom sektore verejnej správy, teda v o oblasti verejných rozpočtov sú upravené vždy právnou normou, a to vyššou právnou normou – zákonom, alebo nižšou právnou normou – vyhláškou, opatrením, nariadením atď.

A dostávame sa k podstate môjho príspevku. Ak vychádzame zo skutočnosti, že všetky vzťahy a väzby v celom verejnom sektore – čo platí pre všetky subjekty rozpočtu verejnej správy, štátny rozpočet nevynímajúc, upravuje právna norma – potom sa musíme stotožniť so skutočnosťou, že základným ekonomickým nástrojom v rukách štátu (vlády) je štátny rozpočet, premietnutý do právnej normy – do zákona. A to do zákona o štátnom rozpočte.

Poďme krok po kroku, po poriadku.

V tabuľke nižšie vám uvádzam kalendárne roky, ktoré sú v našich podmienkach zároveň aj roky rozpočtové alebo inak aj roky fiškálne od éry samostatnosti SR. V každom roku od roku 1993 až po súčasnosť prebiehalo rozpočtové hospodárenie našej krajiny podľa schváleného štátneho rozpočtu. Toto schvaľovanie prebieha každý rok v Národnej rade SR blížiac sa ku koncu kalendárneho roka.  Schvaľovanie štátneho rozpočtu je jedným z krokov rozpočtového procesu, v teórii označujeme aj ako etapy rozpočtového procesu (príprava, návrh, schvaľovanie, realizácia, plnenie a kontrola rozpočtového procesu, ktoré súhrnne predstavujú etapy, kroky rozpočtového procesu). Výstupom schvaľovania vládou predloženého a vládou schváleného návrhu štátneho rozpočtu, je potom ako ho parlament (NR SR) schváli – zákon o štátnom rozpočte.

Celý postup tohto procesu (rozpočtového procesu) upravujú rozpočtové pravidlá – zákon o rozpočtových pravidlách. Od éry samostatnosti v našej krajine platili tri zákony o rozpočtových pravidlách, a to zákon SNR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR, zákon NR SR č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách a v súčasnosti platné zákony: zákon NR SR č. 523/2004 Z. z.  o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších noviel a predpisov a zákon NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel a predpisov.

Je potrebné poznamenať aj skutočnosť, že

1. v zákone  SNR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách SR v paragrafe 6 bolo upravené rozpočtové provizórium:

„§ 6 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nebude zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schválený pred 1. januárom rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do vyhlásenia zákona o štátnom rozpočte na tento rok rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) národnej rade.

(2)Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu do 1. januára rozpočtového roka, urobí do tohto termínu s predchádzajúcim súhlasom národnej rady nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie hospodárenia v dobe rozpočtového provizória, ktoré schvaľuje národná rada.

(3)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po jeho vyhlásení.“

• v zákone NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v paragrafe 7 bolo upravené rozpočtové provizórium:

„§ 7 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.

(2)Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok národnej rade do 31. decembra bežného roka, rozpočtové hospodárenie sa spravuje štátnym rozpočtom predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 štátneho rozpočtu schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok s výnimkou rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, ktorej výdavky sa spravujú dohodnutými termínmi splácania jednotlivých úverov a štátnych cenných papierov, a s výnimkou úhrady zákonom nárokovateľných dávok a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistného plateného štátom podľa osobitných zákonov.3)

(3)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.“

• v zákone NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších noviel a predpisov je v paragrafe 11 je upravené rozpočtové provizórium

„§ 11 Rozpočtové provizórium

(1)Ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.

(2)Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a vzťahy medzi štátom a inými subjektmi sa počas rozpočtového provizória spravujú zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok a výdavkov nepoužitých a viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku v súlade s § 8 ods. 6 s výnimkami uvedenými v odseku 3, pričom minister financií určí záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

(3)Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o

a)výdavky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu a výdavky na úhradu výnosov zo štátnych cenných papierov,

b)výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi alebo pôžičkami,

c)úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú právnické osoby alebo fyzické osoby právny nárok podľa osobitných predpisov,15)

d)poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné a príspevky za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,

e)odvody do rozpočtu Európskej únie,

f)prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

(4)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.“

a

• v zákone NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších noviel a predpisov je v paragrafe 11 upravené rozpočtové provizórium:

„§ 11 Rozpočtové provizórium

(1)Ak rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok neschváli obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, hospodári obec alebo vyšší územný celok podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov.

(2)Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.“.

V súčasnosti od éry samostatnosti, to znamená od roku 1993 bude NR SR už 31.-krát na rok 2023 schvaľovať zákon o štátnom rozpočte. A v roku 1995, a v roku 1999 naša krajina – Slovenská republika začala hospodárenie kalendárneho, rozpočtového, fiškálneho roku – ROZPOČTOVÝM PROVIZÓRIOM!

Rozpočtové provizórium nie je strašiak. Rozpočtové provizórium je stav, kedy  nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka. Potom sa spravuje  rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.

K tomuto stavu môže dôjsť v zásade dvomi spôsobmi, a to:

1. zásahom prírody – prírodného živlu, prírodnej katastrofy
2. politickou nevôľou – príklad 1.1.2022 Česká republika začala hospodárenie rozpočtovým provizóriom pre neschválenie rozpočtu Poslaneckou snemovňou.

Tento príklad postihol aj Slovensko, ktoré 1.1.1995 a 1.1.1999 začalo svoje hospodárenie rozpočtovým provizóriom. Ibaže to boli roky poznačené eufóriou osamostatnenia, vstupom do MMF, vyvíjajúcimi snahami vstúpiť do európskych štruktúr (EÚ a EMÚ) a NATO. Zásadný rozdiel medzi obdobím spred  takmer 30 rokov v porovnaní s dneškom je, že dnes sme v dobe poznačenej

1. ešte stále dobiehajúcimi vplyvmi svetovej hospodárskej krízy z roku 2008
2. celosvetovou pandémiou koronavírusu
3. vojnou v bezprostrednom susedstve našej krajiny a jej dopadmi aj v podobe následnej energetickej krízy
4. silnými migračnými vlnami, ktoré postihujú celý európsky kontinent

Preto je potrebné si uvedomiť, že rozpočtové provizórium nie je strašiak, nie je výnimočný stav, nie je núdzový stav, nie je vojnový stav, ale v súčasnosti (oproti rokom 1995 a 1999)  by mohlo mať hospodárenie podľa rozpočtového provizória obrovský dosah a dopad na obyvateľstvo, pretože 1/12 výdavkov z vlaňajšieho rozpočtu[2] by mohla spôsobiť nekrytie vládou deklarovaných potrieb v plánovanom, v predkladanom rozpočte, ktorý sa stal v súčasnosti nie ekonomickým, ale politickým nástrojom aj v rukách opozície a aj v rukách koalície.

doc. Ing. Kornélia Beličková, PhD. – expertka na štátny rozpočet, vedúca oddelenia verejných financií a riadenia verejných výdavkov Katedry financií NHF EU v Bratislave (https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-financii/clenovia-katedry/belickova-kornelia)

[1] reakcia na COVID-19

[2] Tento scenár podrobne opisuje MF SR 16-12-2022 vo svojom príspevku:  Riziká rozpočtového provizória – mechanizmus financovania výdavkov. Dostupné na: https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/rizika-rozpoctoveho-provizoria-mechanizmus-financovania-vydavkov.html

Iba 42 percent občanov Slovenska vie, kedy vznikla súčasná samostatná Slovenská republika. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra AKO pre TV JOJ.

Nesprávny údaj uviedlo 20,1 percenta opýtaných. Zvyšných 37,9 percenta opýtaných na otázku nevedelo odpovedať.

Správne určiť dátum vzniku Slovenskej republiky vedeli hlavne muži, ktorých bolo 49 percent. Čo sa týka veku, správne odpovedať vedeli skôr mladší ľudia do 49 rokov.

S rastúcim vekom klesá podiel správnych odpovedí a so stúpajúcim vzdelaním sa zvyšuje podiel tých, ktorí uviedli správnu odpoveď. Správnu odpoveď vedeli najmä obyvatelia Bratislavského a Trenčianskeho kraja (zhodne 53 percent) a slovenskej národnosti (45 percent).

Dátum, kedy vznikla súčasná samostatná Slovenská republika, vedelo 67 percent voličov Progresívneho Slovenska, 63 percent voličov KDH, 57 percent voličov SaS a 55 percent voličov Republiky, 43 percent voličov hnutia Sme rodina a 42 percent voličov Hlasu.

Najmenej vedomostí o tom, kedy vznikla samostatná Slovenská republika, mali voliči strán Smer, SNS a koalície OĽANO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola. Správne na túto otázku odpovedalo 36 percent voličov strany Smer, 38 percent voličov SNS a 41 percent voličov koalície OĽANO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola.

Agentúra AKO vykonala prieskum v dňoch 6. až 12. decembra na vzorke tisíc respondentov.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23104408/prieskum-iba-42-percent-slovakov-vie-kedy-vznikla-sucasna-samostatna-republika.html