Myslíme si, že ľudia s duševným postihnutím, by mali mať prístup k odbornej pomoci. Za predpokladu, že majú vôľovú stránku nadstavenú k prijatiu tejto pomoci. Veľmi dôležitou súčasťou tejto témy sú rodinní príslušníci, na ktorých veľakrát, stojí či padá, úspešné začlenenie človeka s duševným postihnutím do spoločnosti, oživujúc mu zmysel života, zvýšiť kvalitu života.

Počet psychiatrov je alarmujúco nízky, čas venovaný jednému pacientovi je nedostačujúci. Samozrejme nedá sa paušalizovať. Potom prenikajú týmto sitom odbornej pomoci duševne chorí pacienti, ktorých systém nezachytí a sú integrovaní v spoločnosti bez kontroly. Máme konkrétny poznatok o tom, že v okolí Devínskej cesty v Bratislave žije duševne chorý človek, ktorého rodičia nevedú metodicky správne, jeho skutočné prejavy a stav taja, činy tohto duševne chorého človeka popierajú a okolie obviňujú z jeho zdravotného stavu. Tento človek napáda svoje okolie, vyhráža sa odrezaním hlavy, je vulgárny, pľuje na ľudí, dráždi psov, sleduje a filmuje ľudí. V bezprostrednej blízkosti tohto človeka bol už trikrát otrávený pes, raz prepichnutý, raz ukameňovaný.

Okolie tri roky upozorňuje na tohto človeka, boli kontaktovaní psychológovia a psychiatri, bola kontaktovaná miestna katolícka autorita, bol kontaktovaný miestny úrad, polícia, prokuratúra. Je pravda, že tento duševne chorý človek má vytipovaných ľudí, ku ktorým sa takto správa. Voči iným ľudom je milý, úslužný.

Dokonca sa ponúkal inzerciou na sociálnych sietiach, že Vás bude u Vás doma doučovať hru na hudobný nástroj. Takže možno aj Vy ste ho mali doma…

Posledné dva roky, každý večer, spolu so svojimi rodičmi má potrebu pred spaním v čase okolo polnoci ísť hodiť susedom pri spálni železné predmety, tyče, hrnce a keď nie je dosť, tak zatrúbi na trúbku, aby si bol istý, že susedov zobudí. Sme presvedčení, že toto je už týranie.

Nakoľko nikto z uvedených autorít, ako psychológovia a psychiatri, miestna katolícka autorita, polícia, prokuratúra doteraz týraným občanom nepomohla, museli sa obrátiť na lekára so zdravotnými problémami, ktoré vyvolal stres a dva roky deficitu zdravého spánku. Lekár týmto týraným ľuďom predpísal lieky na spanie.

Teda, keď z uvedeného vytvoríme vzorec:

Duševne chorý človek – Štát – Týraná osoba

Riešenie v Slovenských pomeroch vyzerá nasledovne:

Duševne chorý človek má právo dať sa liečiť, teda, ak nechce nemusí, pokiaľ bezprostredne neohrozuje seba alebo iného, latentné ohrozovanie sa mu trpí a od okolia sa očakáva, že sa nechá tyranizovať, aby neboli ohrozené práva duševne chorého, polícia nebude konať, pretože vlastne nemá riešenie a bude sa čakať až kým sa stane tragédia. Keď sa stane tragédia, je to výborná príležitosť pre verejné špičky ukázať sa na obrazovke s otázkou

„kde boli susedia ?“, „to nikto nič nezaregistroval?“ , „čo robili kompetentní?“ , „ako je možné, že psychiater nič nezachytil?“…

Na strane druhej týraná osoba je ignorovaná a je jej dávané pocítiť, že podania na políciu vlastne políciu obťažujú (myslíme tým konkrétnych príslušníkov nie celú políciu). Pokiaľ sa budete domáhať svojich práv, ako obeť týrania, skončí v kolotoči

Páchateľ – Obeť – Sťažovateľ – polícia – prokuratúra – polícia – sťažovateľ – Obeť

Obeť týrania v podstate štát v rámci svojho systému ponechá proti svojej vôli užívať lieky na spanie, aby prekonávala nočné zvukové tyranizovanie, prenasledovanie. A môžeme povedať, že štátne orgány vyriešili ďalší „konflikt“ duševne chorého páchateľa s jeho obeťou.

Je dôležité povedať, že okrem zdravotných sekundárnych účinkov týchto liekov na spanie, je tu ďalší fenomén a to bezpečnosť obete po užití takýchto liekov z pohľadu vonkajších vplyvov ako požiar, prírodné katastrofy, nedaj Boh vojna, čo treba brať tiež v úvahu v súčasnosti. Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi.

Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Preto sme sa obrátili listom na Ministerstvo vnútra SR, Krízové riadenie štátu s otázkou, ako je zabezpečené varovanie osôb po požití liekov na spanie pred prípadnými hrozbami, ktoré majú byť užívané ako jediná možnosť ochrany pred konaním duševne chorého z dôvodu neschopnosti štátu zabezpečiť obetiam ich ústavné práva.

Priznáme sa, že sme očakávali od MV SR odpoveď v duchu „áno, to je cez čiaru, ideme hľadať cestu pomoci duševne chorému človeku“.

Prišla pre nás šokujúca odpoveď.

Odpoveď zaslala generálna riaditeľka sekcie krízového riadenia MV SR.

„Aktuálne nie je implementované individuálne varovanie, ale v súlade s uznesením č. 3/2022 z 18.októbra 2022 Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky skúma možnosť zavedenia dobrovoľnej databázy osôb, ktoré si vyžadujú pozornosť pri vykonávaní opatrení civilnej ochrany vrátane varovania. Registrácia do databázy by mala byť prístupná všetkým osobám so zvláštnymi potrebami, nemusí nutne ísť o osoby so zdravotným postihnutím.“

Teší nás, že sme iniciovali dobrú myšlienku pre osoby so zdravotným postihnutím rôzneho druhu.

Avšak kontext je zarážajúci. Miesto toho, aby orgány štátnej, verejnej moci a dotknuté osoby pomohli jednému človeku s duševnou poruchou, ktorý tyranizuje a ohrozuje okolie, pomohli mu nájsť cestu k odbornej pomoci a pokiaľ je trestne zodpovedný, aby boli voči nemu vyvodené konzekvencie, tak štát hľadá cestu vytvorenia zložitého nákladného systému, ako tyranizovanej obeti trestného činu zabezpečí individuálne vyrozumenie varovnými signálmi v prípade ohrozenia.

Takže na záver optimistický fejtón:

Na Slovensku sa nemusíme báť, ak máte v blízkosti seba osobu, ktorá Vás bude tyranizovať prenasledovaním, vyhrážaním, nočným každodenným trieskaním pri spálni po dobu viac ako dva roky a vy to nebudete zvládať, predpíšu Vám lieky na spanie. Štát sa o Vás postará možno prostredníctvom starostu, ktorý bude mať kľúče od Vášho domu a v prípade ohrozenia Vás príde zobudiť.

Vláda a zdravotnícke organizácie sa snažia zlepšiť stav duševného zdravia prostredníctvom poskytovania poradenských služieb, liečby a podpory pre ľudí s duševnými problémami. Napriek tomu, stále existuje veľa práce v tejto oblasti, ktorú je potrebné urobiť na zlepšenie duševného zdravia na Slovensku.

Slovenská polícia reaguje na stav zhoršujúceho sa duševného zdravia rôznymi spôsobmi. Jedným z hlavných spôsobov je poskytovanie podpory a pomoci ľuďom s duševnými problémami, ako aj spolupráca s odborníkmi na duševné zdravie a zdravotníckymi zariadeniami.

Napríklad, slovenská polícia má špeciálne vyškolených policajtov, ktorí sú pripravení reagovať na situácie súvisiace s duševným zdravím a poskytovať potrebnú podporu a pomoc. Polícia tiež spolupracuje s duševnými zdravotníckymi zariadeniami, aby zabezpečila, že ľudia s duševnými problémami dostanú potrebnú starostlivosť.

V kritických situáciách, ako sú samovraždy alebo pokusy o samovraždu, polícia zohráva dôležitú úlohu pri záchrane života a poskytovaní potrebnej pomoci. Polícia tvrdí, že tiež v spolupráci s duševnými zdravotníckymi odborníkmi a inými relevantnými organizáciami pracuje na zlepšení duševného zdravia na Slovensku prostredníctvom prevencie a zvýšenia povedomia o duševných zdravotných problémoch.

Áno, tam kde už je život bezprostredne ohrozený alebo poškodený, tam sú nasadené tímy špecialistov, ktoré dokážu na danú situáciu profesionálne reagovať.

Samostatný a podľa nášho názoru veľký a doposiaľ nezvládnutý problém je pôsobenie duševne chorých ľudí, ktorí nemajú vhodné rodinné zázemie a podmienky na riešenie ich stavu a teda dostupnosť odbornej pomoci. Samostatný problém je, pokiaľ sa duševný problém stigmatizuje, rodinnými príslušníkmi bagatelizuje, ba až zatajuje.

Toto je situácia, kedy sa duševný problém potichu vyvíja až pokiaľ sa neprejaví ujmou na zdraví či živote. Práve identifikácia týchto potichu sa vyvíjajúcich problémov v oblasti duševných porúch, ktoré sú okolím utajované, či zámerne bagatelizované, je nesmierne dôležitá. Okrem samotnej dôležitosti je dôležitou súčasťou tejto identifikácie včasnosť. Toto neurobia zásahové tímy v teréne. Bohužiaľ teória a snaha riešiť komplikovanú situáciu v teréne zaostáva za praxou.

***

Pri analýze niektorých trestných činov spáchaných trestne zodpovednými osobami s duševnými excesmi za posledné obdobie roku 2022 naznačuje, že v spoločnosti boli signály, ktoré naznačovali, že človek sa vymyká „normálu“ a môže dôjsť k problému. Otázka je, kto mal tieto signály vyhodnocovať a ako ich mal spracovať…

Príklad ako sa stal na jednej nemenovanej škole, kde študent napadol sekerou spolužiaka. O tomto študentovi sa vyjadrila pani riaditeľka školy, že bol bezproblémový a nič nenaznačovalo vražedné správanie žiaka. Ak sa nepýtame na rodičov…. Toto je situácia, kde spoločnosť nemohla predvídať takéto konanie.

Samostatnou a vážnou kategóriou je situácia o ktorej môžeme tvrdiť, že signalizuje problém včas, situácia, keď duševne chorí trestne zodpovední páchatelia dlhodobo týrajú, prenasledujú, napádajú, vyhrážajú sa ľuďom vo svojom okolí, ktorí prosia o pomoc políciu, prokuratúru, zastupiteľov obcí, odbornú psychiatrickú obec a sú ignorovaní, prehliadaní.

Máme klientov, ktorí sa obracajú na Protector Populi, o.z. práve z dôvodu, že polícia nerieši ich konkrétnu situáciu vyvolanú trestne zodpovedným človekom s duševným postihnutím. Môžeme potvrdiť, že polícia v konkrétnom prípade, vyčíňanie duševne chorého človeka spojené s vyhrážaním v podobe gestikulácie naznačujúcej odrezanie hlavy zaradila do kategórie „susedský spor“ alebo útok trestne zodpovedného duševne chorého človeka smerovaný na rodinu nachádzajúcu sa na jej vlastnom pozemku ako „náhodné stretnutie občanov“. Môžeme potvrdiť, že miestna správa vyhodnotila dlhodobé týranie rodiny rodinou napĺňajúcou podľa lekárskych správ dedičnú duševnú poruchu za konanie v súlade so zákonom s odôvodnením, že toto správanie pretrváva dlhú dobu a teda z týchto znakov je jasné, že medzi dotknutými občanmi nie je možné dlhodobo hovoriť o Občianskom spolunažívaní a teda páchatelia nemohli narušiť to, čo medzi občanmi nebolo (Priestupok voči Občianskemu spolunažívaniu).

Toto sú veľmi vážne signály, ktoré indikujú, že Ministerstvo vnútra sa síce snaží na úrovni vedenia riešiť tieto problémy a školiť svoje ľudské zdroje, avšak táto snaha sa dostatočne nepreniesla do praxe a tá každodenná realita je úplne iná. Vážny signál vidíme v tom, že unikajú indície o potencionálnych hrozbách z ulice, tieto indície sa podľa nášho názoru dostatočne zodpovedne nevyhodnocujú v každom jednom prípade.

A ešte jeden príklad z okolia Devínskej cesty v Bratislave, Polícia je niekoľko násobne privolávaná k vyčíňaniu duševne chorého človeka, ktorý sa okrem iného vyhrážal odrezaním hlavy obyvateľom žijúcim v tejto časti Bratislavy. Navyše rodinný príslušník tohto chorého človeka tvrdí, že má informácie o tom, že obyvateľ na Devínskej ceste zabije svoju manželku. Po takto vážnych informáciách, ktoré podľa nášho názoru mali postaviť príslušníkov polície „do pozoru“ sa zo strany Polície SR vôbec nič nestalo. Nemáme pocit, že polícia vykonáva preventívne kroky, skôr máme pocit, že sa čaká kým sa stane tragédia. Áno, potom sú nasadené špecializované tímy odborníkov.

Konštatujeme, že akákoľvek snaha vedenia Ministerstva vnútra a Polície, nech je akokoľvek dobre mienená, styk s občanom zabezpečuje radový policajt a je na ňom, ako sa rozhodne danú vec riešiť.

Tejto problematike sa budeme ešte detailnejšie venovať.