Andrej Csino, známy marketér a kreativec, autor knižných diel, poviedok a literárnych seriálov spolu s Luciou Lackovičovou, známou literárnou autorkou, zostavovateľkou a editorkou knižných diel uviedli do života prekrásnu knihu „Prešporské legendy ožívajú“.

Foto: Andrej Csino, Lucia Lackovičová

Kniha vonia novodobou tlačiarenskou technikou a súčasne pátosom histórie, núti Vás knihu zobrať do ruky a vnoriť pohľad medzi písmenká, začnete cítiť detské napätie a zvedavosť súčasne.

V knihe Prešporské legendy ožívajú skutočne ožívajú dávne a bájne strašidlá a tajomné postavy, ktoré sú súčasťou legiend Bratislavy, hlavného mesta Slovenska. Publikácia, ktorá bola nedávno ocenená ako jedna z dvadsať Najkrajších kníh Slovenska v roku 2022, je súborom reinterpretácií povestí známych z knižiek Prešporský zvon a Dunajská Kráľovná od slovenskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej. 

Pätnásť autorov a osobností ako Pavol Rankov, Daniela Kapitánová, Mirka Ábelová, Dado Nagy či Peter Altof známy ako Expl0ited spracovali námet niektorej povesti autorsky jemu blízkej, avšak originálnym a moderným spôsobom.

Krst knihy „Prešporské legendy ožívajú“

Jedinečnosť textov podporili ilustrácie jedného zo súčasných slovenských grafikov a výtvarníkov Matúša Maťátka. V závere knihy Prešporské legendy ožívajú je fotografická príloha. Tá mapuje miesta, na ktoré autori poviedok nadviazali vo svojich textoch. Úlohu fotografa lokácií zastúpil Štefan Cipár, vnuk ilustrátora pôvodných kníh Márie Ďuríčkovej, Miroslava Cipára.

Čitateľom sa s knihou Prešporské legendy ožívajú dostane do rúk pätnásť poviedok zo súčasnosti, napríklad o novodobých mafiánoch, ktorým sa to zráta podobne ako krivoprísnažnikovi, o partii detí, ktoré stretnú dunajského vodníka, o rusalkách v dystopickom svete, o tajomnom Kempelenovom vynázele v podzemí Bratislavy či o čudnom taxikárovi, ktorý, nevedno prečo chce, aby jeho cestujúci išli hľadať poklad. A pozor! Tieto legendy nie sú žiadne rozprávky.

Kniha Prešporské legendy ožívajú vyšla pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislava, Bratislavskeho samosprávneho kraja a mestskej časti Bratislava – Staré mesto.

Prešporské legendy ožívajú na poličky svojich knižníc môžete získať najvýhodnejšie na https://www.presporskelegendy.sk/.

Text a podklad pre ilustráciu článku poskytol Andrej Csino, spisovateľ.

Ráčte si láskavo podkasať sukne, dámy moje, pôjdeme teraz peklom…Čitateľsky to bola pre mňa výzva. A asi aj istá forma psychohygieny – dielo veľmi ľudské. Na jednej strane dojemné, až ma to uvádzalo do rozpakov, na strane druhej veľmi inšpiratívne. Príbeh o BOHOPSOVI Anupovi, ktorý ochutnal víno života, aj keď bolo zakázané.
Autor si dal veľmi záležať na výbere námetu – chcel, aby bolo dielo dramatické, ale umožňovalo využívanie fantázie a ilúzie ako zázemie pre veľký ľúbostný príbeh. Explózia emócií, stretov a zmierení. Hlboké pravdy o hlbinách ľudských duší v rozprávke. Akoby celá kniha bola áriou princa Calafa NESSUN DORMA.
Je tam všetko – bolesti, nevyriešené útrapy našich rodín či rodičov, ktoré nosíme v sebe a láska… Všetci sme sa už stretli s tým, že nám chýbala láska. Nebola možnosť opätovať ju, alebo sme nedokázali niekoho ľúbiť. Alebo ľúbiť tak, akoby sme chceli. V živote nie je nič čierno-biele. Činy pramenia z utrpení, ktoré skrývame za maskou chladu. A je to aj o hrdosti a pokore, o sile ducha z pera autora, ktorý vie, že skutočný tanec života je „HLAD PO PREŽITÍ“. Aby sme pochopili, aké je život cítiť a oslobodiť sa od minulosti.
Autor použil metódu spontánneho písania, hovorový jazyk, priamočiarosť, údernosť a nástroje chápania davu na ulici. Preto sa môže dielo javiť prvoplánovite ako urážka verejného vkusu a mravnosti (čo mi pripomína rok 1956 – HOWL -Vytie). Ale je to tým, že autor sa stotožňuje s našimi životnými pocitmi ako beatova generácia okolo Kerouaca. Je tam mnoho odkazov a prepojenie na osobnosti, ktoré vyznávali vedomie osobnej spolupatričnosti… citát z Herberta Hanckeho … „Vieš John, toto je naozaj zbitá generácia“.
Je to zamyslenie sa, že neviditeľná niť udalostí zvedie dokopy aj najpodivnejšie indivíduá.
A môj favorit? Jednoznačne Jim vo vyžehlených tesilkách, ktorý stratil svoj kvetinový záhon.
Autor v nás zanecháva otázku: „Aké tiene minulosti a tajomstvá rodov ovplyvňujú našu prítomnosť?“ A čo dielo zanechalo vo mne? Ako keď zabehnete preteky a na konci zistíte, že ste vlastne mali ešte mnoho síl a je vám tak trochu za cestou ľúto…

Autor recenzie: Jana Šandorová