<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Spoločenské dianie &#8211; Spoločenská revue</title>
	<atom:link href="https://spolocenskarevue.sk/category/spolocenske-dianie/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://spolocenskarevue.sk</link>
	<description></description>
	<lastBuildDate>Sun, 22 Oct 2023 10:10:13 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.6.1</generator>
	<item>
		<title>Katedra financií NHF EU v Bratislave &#8211; XX. ročník Týždňa vedy a techniky na Slovensku  6.11. – 12.11. 2023</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/10/22/katedra-financii-nhf-eu-v-bratislave-xx-rocnik-tyzdna-vedy-a-techniky-na-slovensku-6-11-12-11-2023/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/10/22/katedra-financii-nhf-eu-v-bratislave-xx-rocnik-tyzdna-vedy-a-techniky-na-slovensku-6-11-12-11-2023/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 22 Oct 2023 10:10:13 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Ekonomika]]></category>
		<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[Juraj Válek]]></category>
		<category><![CDATA[Katedra financií]]></category>
		<category><![CDATA[Kornélia Beličková]]></category>
		<category><![CDATA[Národohospodárska fakulta]]></category>
		<category><![CDATA[Veda a technika]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=444</guid>

					<description><![CDATA[Katedra financií Národohospodárskej fakulty Ekonomickej Univerzity v Bratislave v tomto XX. ročníku Týždňa vedy a techniky na Slovensku pripravila sériu veľmi zaujímavých prednášok, ktoré budú prezentovať špičkoví ekonómovia Slovenska ako napr. Ing. Hilda Regulová Gajdošová, Ing. Jaroslava Lukačovičová, Mgr. Tomáš Bálint, Ing. Eva Kováčová a ďalší.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Týždeň vedy a techniky na Slovensku sa organizuje už dve desiatky rokov. Je to významné podujatie, ktoré slúži na prezentáciu poznatkov vedecko-technického pokroku na Slovensku. Je príležitosťou pre slovenských vedcov a bádateľov prezentovať svoje vedecké poznatky a pre začínajúcich vedcov lepšie vstúpiť do vedeckého sveta svojou prezentáciou.</p>



<figure class="wp-block-image size-full is-resized"><img decoding="async" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/10/image.png" alt="" class="wp-image-449" style="aspect-ratio:1.1643835616438356;width:70px;height:auto"/></figure>



<p><strong>Katedra financií Národohospodárskej fakulty</strong> Ekonomickej Univerzity v Bratislave v tomto XX. ročníku Týždňa vedy a techniky na Slovensku pripravila sériu veľmi zaujímavých prednášok, ktoré budú prezentovať špičkoví ekonómovia Slovenska ako napr. Ing. Hilda Regulová Gajdošová, Ing. Jaroslava Lukačovičová, Mgr. Tomáš Bálint, Ing. Eva Kováčová a ďalší.</p>



<hr class="wp-block-separator has-alpha-channel-opacity"/>



<p>Prednášky:</p>



<p class="has-background has-small-font-size" style="background:linear-gradient(135deg,rgb(229,229,229) 0%,rgb(255,255,255) 100%)"><strong>Verejné obstarávanie (nie)je veda</strong><br>Prednáška z praxe Ing. Hilda Regulová Gajdošová, konateľka spoločnosti E&amp;L Consulting, spol. s r. o. a lektorka verejného obstarávania; JUDr. Peter Kubovič, predseda Úradu pre verejné obstarávanie<br>23.10.2023 11.00 hod. miestnosť D 112</p>



<p class="has-background has-small-font-size" style="background:linear-gradient(135deg,rgb(229,229,229) 0%,rgb(255,255,255) 100%)"><strong>Ako bojovať za menej byrokracie?</strong><br>Prednáška z praxe Ing. Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska, prezidentka účtovnej asociácie a expertka na dane, odvody a podnikateľské prostredie<br>26.10.2023 09.15 hod. miestnosť D 113</p>



<p class="has-background has-small-font-size" style="background:linear-gradient(135deg,rgb(229,229,229) 0%,rgb(255,255,255) 100%)"><strong>Daňové úniky v oblasti nepriamych daní</strong><br>Prednáška z praxe Mgr. Tomáš Bálint, Finančné riaditeľstvo colná sekcia<br>2023 9.15 hod. miestnosť D 116</p>



<p class="has-background has-small-font-size" style="background:linear-gradient(135deg,rgb(229,229,229) 0%,rgb(255,255,255) 100%)"><strong>Prečo na Slovensku nemáme jednorožce?</strong><br>Prednáška z praxe Ing. Eva Kováčová, Biotechnologický startup Glycanostics Bratislava<br>2023 11.00 hod. miestnosť D 112</p>



<p class="has-background has-small-font-size" style="background:linear-gradient(135deg,rgb(229,229,229) 0%,rgb(255,255,255) 100%)"><strong>Alokácia kapitálu do obežných a neobežných aktív v TESCO STORES</strong><br>Prednáška z praxe finančný manažér z TESCO STORES<br>2023 11.00 hod. miestnosť B 108</p>



<p class="has-background has-small-font-size" style="background:linear-gradient(135deg,rgb(229,229,229) 0%,rgb(255,255,255) 100%)"><strong>Odpisová politika v SR – teória a prax</strong><br>Prednáška z praxe Deloitte.sk<br>2023 17.00 hod. miestnosť D 114</p>



<p class="has-background has-small-font-size" style="background:linear-gradient(135deg,rgb(229,229,229) 0%,rgb(255,255,255) 100%)"><strong>Danube Conference 2023: Ethics,<br>AI and Higher Education Management</strong><br>https://conferences.euba.sk/danubeconference/<br>9.11. &#8211; 10.11. 2023</p>



<p class="has-small-font-size">Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2023:</p>



<hr class="wp-block-separator has-alpha-channel-opacity"/>



<div class="wp-block-group has-global-padding is-layout-constrained wp-block-group-is-layout-constrained">
<div class="wp-block-buttons is-layout-flex wp-block-buttons-is-layout-flex">
<div class="wp-block-button has-custom-width wp-block-button__width-25 has-custom-font-size has-small-font-size"><a class="wp-block-button__link has-black-color has-cyan-bluish-gray-background-color has-text-color has-background wp-element-button" href="https://tyzdenvedy.sk/">Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2023</a></div>



<div class="wp-block-button has-custom-width wp-block-button__width-25 has-custom-font-size is-style-fill has-small-font-size"><a class="wp-block-button__link has-black-color has-cyan-bluish-gray-background-color has-text-color has-background wp-element-button" href="https://nhf.euba.sk/katedry/katedra-financii/oznamy/2022-xx-rocnik-tyzdna-vedy-a-techniky-na-slovensku-6-11-12-11-2023-katedra-financii-nhf-eu-v-bratislave-aktivity">Katedra financií NHF EU</a></div>
</div>
</div>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/10/22/katedra-financii-nhf-eu-v-bratislave-xx-rocnik-tyzdna-vedy-a-techniky-na-slovensku-6-11-12-11-2023/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>XXIII. ročník medzinárodného festivalu HUDBA POD DIAMANTOVOU KLENBOU</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/06/22/hudba-pod-diamantovou-klenbou/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/06/22/hudba-pod-diamantovou-klenbou/#comments</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 22 Jun 2023 19:01:23 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Kultúra a umenie]]></category>
		<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[Medzinárodný festival]]></category>
		<category><![CDATA[Peter Michalica]]></category>
		<category><![CDATA[Pod diamantovou klenbou]]></category>
		<category><![CDATA[Protector populi]]></category>
		<category><![CDATA[Revivals]]></category>
		<category><![CDATA[XXIII. ročník]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=357</guid>

					<description><![CDATA[HUDBA POD DIAMANTOVOU KLENBOU Už po 23.-krát sa v Kremnici bude konať medzinárodný festival Hudba pod diamantovou klenbou. Toto podujatie v minulosti začínalo vždy už v polovici júna, ale v tomto roku musel usporiadateľ, občianske združenie Revivals, presunúť jeho začiatok až na 30. 6. Keďže Fond na podporu umenia po prvýkrát vo festivalovej histórii zamietol žiadosť o finančnú podporu, museli usporiadatelia prvé dva koncerty zrušiť. Poslucháči tak prídu o vystúpenie svetoznámeho súboru Schola Gregoriana Pragensis (CZ), ako aj o recitál španielskeho violončelistu Michala Dmochowského.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Už po 23.-krát sa v <strong>Kremnici</strong> bude konať medzinárodný festival <strong>Hudba pod diamantovou klenbou.</strong> Toto podujatie v minulosti začínalo vždy už v polovici júna, ale v tomto roku musel usporiadateľ, občianske združenie Revivals, presunúť jeho začiatok až na 30. 6. Keďže Fond na podporu umenia po prvýkrát vo festivalovej histórii zamietol žiadosť o finančnú podporu, museli usporiadatelia prvé dva koncerty zrušiť. Poslucháči tak prídu o vystúpenie svetoznámeho súboru Schola Gregoriana Pragensis (CZ), ako aj o recitál španielskeho violončelistu Michala Dmochowského.</p>



<p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Zachrániť ďalšie koncerty sa podarilo iba vďaka obetavosti niekoľkých sponzorov, ako aj mimoriadnej ústretovosti viacerých účinkujúcich umelcov. Všetky 3 komorné koncerty sa budú konať v gotickom Dome komorského grófa z 15. storočia, orchestrálny koncert bude v barokovom chráme sv. Františka. <strong>Karel Čapek a jeho hudobní súčasníci</strong> je názov otváracieho koncertu <strong>30. 6.</strong> Umeleckým slovom sa na ňom prihovorí publiku <strong>František Kovár</strong>, jeho hudobným partnerom bude skvelý klavírny virtuóz <strong>Ladislav Fančovič</strong>. Na orchestrálnom koncerte <strong>7. 7.</strong> zaznie symfonická tvorba Josefa Myslivečka a Franza Schuberta, ako aj Koncert pre trúbku a orchester bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela. Ten predvedie <strong>Juraj Bartoš</strong> spolu so <strong>Štátnym komorným orchestrom Žilina</strong> pod taktovkou <strong>Adama Sedlického</strong>. Ďalší koncert <strong>14. 7.</strong> bude vokálno &#8211; inštrumentálny a predstavia sa na ňom rakúska sopranistka <strong>Simona Eisinger</strong>, hostiteľ festivalu huslista <strong>Peter Michalica</strong> a klaviristka <strong>Viera Bartošová</strong>. Koncert zakončí už tradične Mozartovo Laudate Dominum. Záverečným festivalovým podujatím bude <strong>21.7.</strong> večer z tvorby Franza Schuberta. Vystúpi na ňom barytonista <strong>Peter Mazalán</strong>, violončelista <strong>Pavol Mucha</strong> a klavirista <strong>Peter Pažický</strong>. </p>



<p>Všetky koncerty sa začínajú o 19. 00 hodine.</p>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/06/Obsadenie-kopie-1024x400.png" alt="Peter Michalica" class="wp-image-365"/></figure>



<p>Realizáciou festivalu sa už takmer štvrťstoročie napĺňa ušľachtilý cieľ usporiadateľov spojiť krásu vzácnej architektúry s krásou hudby. Unikátny genius loci gotického <strong>Domu komorského grófa</strong> s diamantovou klenbou, v ktorom v r. 1545 viacero dní nocovala aj uhorská kráľovná Mária pri návšteve Kremnice, ponúka poslucháčovi aj akustický zážitok. Naviac tento priestor okrem festivalových koncertov nie je verejnosti bežne prístupný. <strong>Chrám svätého Františka</strong>, barokové dielo Dionýza Stanettiho, má špičkovú koncertnú akustiku. Príťažlivou súčasťou sú aj spoločenské stretnutia po každom z komorných koncertov. Poslucháči tu môžu pri čaši vína priamo komunikovať s účinkujúcimi. Výtvarnú zložku festivalu budú reprezentovať jednak diela starých majstrov, ako aj <strong>umelecké sklo</strong> akademického sochára <strong>Drahomíra Prihela.</strong></p>



<p>Ďalšie informácie vám radi poskytnú organizátori festivalu a členovia <strong>o.z. REVIVALS:</strong></p>



<p><strong>Prof. Peter Michalica, ArtD., +421 905 578 361; festival@michalica.net;</strong></p>



<figure class="wp-block-image size-full is-style-default"><img decoding="async" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/06/michalica_23_A3_lq-01.jpg" alt="" class="wp-image-371"/></figure>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/06/22/hudba-pod-diamantovou-klenbou/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>1</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>1. Máj 1886 &#8211; Chicago</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/04/29/1-maj/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/04/29/1-maj/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 29 Apr 2023 19:36:57 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[1.máj]]></category>
		<category><![CDATA[1.máj na Slovensku]]></category>
		<category><![CDATA[1886]]></category>
		<category><![CDATA[8 hodinový pracovný čas]]></category>
		<category><![CDATA[Chicago]]></category>
		<category><![CDATA[práva pracujúcich]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=263</guid>

					<description><![CDATA[Na Slovensku sa prvá demonštrácia k 1. máju konala v roku 1890 v Žiline a neskôr sa rozšírila aj do ďalších miest. V období prvej Československej republiky sa 1. máj stal oficiálnym sviatkom a demonštrácie sa konali v mnohých miestach. Po druhej svetovej vojne bol 1. máj oficiálnym sviatkom socialistického režimu a demonštrácie sa konali pod záštitou Komunistickej strany Slovenska a iných vládnych inštitúcií. Po revolúcii v roku 1989 sa 1. máj stal sviatkom práce a slávi sa v celom Slovensku. Tradične sa konajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, ako aj pracovné zhromaždenia a manifestácie, ktoré pripomínajú prácu a jej význam pre spoločnosť.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Sme zvyknutí štátne sviatky vnímať ako dni voľna, bez obsahového spojenia s historickým obsahom čo daný štátny sviatok pripomína, respektíve, čo  by si mali ľudia pripomenúť. Preto malé historické obhliadnutie&#8230;</p>



<h2 class="wp-block-heading">1. Máj &#8211; Sviatok práce</h2>



<p>V 19. storočí boli pracovné podmienky v Spojených štátoch amerických veľmi zložité a náročné. Bolo úplne &#8222;normálne&#8220;, že sa pracovalo 16 hodín denne. Takúto pracovnú záťaž, často v neľudských podmienkach, ľudia ťažko znášali. Voči tomuto pracovnému nasadeniu začal rásť prirodzený odpor pracujúcich. </p>



<p>Tento odpor prerástol v štáte Illinois v USA, meste Chicago vo veľkú demonštráciu konanú dňa 1.mája 1886. Demonštrácia mala za cieľ bojovať za práva pracujúcich a za zavedenie právnej ochrany pracovníkov. Demonštrácia prerástla do štrajku a následného konfliktu s políciou, ktorý sa skončil tragicky, keď do davu strelili policajti a zahynulo niekoľko demonštrantov. Tento incident sa stal neskôr známym ako Haymarketov masaker. </p>



<p>Naopak, pri incidente bol zabitý jeden policajt, na základe toho boli obvinení niekoľkí anarchisti z vraždy policajta, čo viedlo k ich poprave a prenasledovaniu anarchistov po celých Spojených štátoch.</p>



<p>Faktom ostáva, že demonštrácia sa stala súčasťou hnutia za zavedenie práce iba osem hodín denne, právnej ochrany zamestnancov, práv zamestnancov a mala byť výzvou pre zamestnávateľov a vládu k uznanie týchto práv.</p>



<p>1. máj sa neskôr stal symbolom medzinárodného sviatku práce a na počesť týchto udalostí bol zavedený ako oficiálny sviatok v mnohých krajinách sveta.</p>



<p>V Európe sa prvé oslavy 1. mája konali v roku 1890 vo Francúzsku a Nemecku, tieto oslavy prebehli vo forme veľkých manifestácií a demonštrácií pracujúcich. </p>



<h2 class="wp-block-heading">Na Slovensku&#8230;</h2>



<p>&#8230; sa prvá demonštrácia k 1. máju konala v roku 1890 v Žiline a neskôr sa rozšírila aj do ďalších miest. V období prvej Československej republiky sa 1. máj stal oficiálnym sviatkom a demonštrácie sa konali v mnohých miestach. Po druhej svetovej vojne bol 1. máj oficiálnym sviatkom socialistického režimu a demonštrácie sa konali pod záštitou Komunistickej strany Slovenska a iných vládnych inštitúcií. Po revolúcii v roku 1989 sa 1. máj stal sviatkom práce a slávi sa v celom Slovensku. Tradične sa konajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, ako aj pracovné zhromaždenia a manifestácie, ktoré pripomínajú prácu a jej význam pre spoločnosť.</p>



<p class="has-text-align-right"><em>Foto: Nate</em></p>



<p></p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/04/29/1-maj/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Zum Gedenken an</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/28/zum-gedenken-an/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/28/zum-gedenken-an/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 28 Feb 2023 22:09:00 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[2. Svetová vojna]]></category>
		<category><![CDATA[Devínska Nová Ves]]></category>
		<category><![CDATA[Engelbert Lindner]]></category>
		<category><![CDATA[Jozef Groß]]></category>
		<category><![CDATA[pamätník]]></category>
		<category><![CDATA[vojnový zajatec]]></category>
		<category><![CDATA[zum genenken an]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=111</guid>

					<description><![CDATA[Pamätník zaujme dátumom úmrtia nemeckých vojakov. 10. jún 1945, teda po skončení 2. Svetovej vojny. Tento fakt nás zaujal a zisťovali sme…..]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Na konci Devínskej Novej Vsi v Bratislave chodia cyklisti, motoristi okolo nenápadného pietneho miesta venovaného nemeckým vojakom padlým v 2. Svetovej vojne. Niektorí si pamätajú časy, že pomníky pripomínajúce padlých nemeckých vojakov v bývalom Československu sme vidieť nemohli. Čo bolo v určitom zmysle pochopiteľné, pretože po 2. Svetovej vojne, kto by si pripomínal agresora, kto by jatril bolesť v pamäti a zlo v podobe nemeckých uniforiem. To, že si dokážeme uctiť vyhasnutý život padlého vojaka, v tom čase nepriateľa, je známka duchovnej sily a pochopenia vedúceho k odpusteniu.</p>



<p>V historickom kontexte dnešných dní zažívame fenomén historickej otočky, ako sa v časovej línii môže stať z osloboditeľa agresor.</p>



<p>Pamätník zaujme dátumom úmrtia nemeckých vojakov. 10. jún 1945, teda po skončení 2. Svetovej vojny. Tento fakt nás zaujal a zisťovali sme…..</p>



<p>Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave eviduje túto pamiatku na evidenčnom liste pamätihodností mesta Bratislavy BA – VI. – C.7; Mesto: Bratislava; Mestská časť: Bratislava- Devínska Nová Ves; Adresa: Mlynská ul.; Adresa popisom: vedľa areálu roľníckeho družstva; Typ pamätihodnosti: kategória 1A – hmotná nehnuteľná; Názov pamätihodnosti: Pamätník padlým nemeckým vojakom; Číslo v zozname MČ: DNV-1A-21</p>



<p>Čo sa skrýva za týmito dátami…</p>



<p>Po skončení 2. Svetovej vojny prebiehal odsun nemeckých zajatcov do Sovietskeho zväzu. Celkovo bolo odoslaných do Sovietskeho zväzu asi 4,5 milióna nemeckých vojnových zajatcov a civilistov. Títo ľudia boli prinútení pracovať v rôznych odvetviach sovietskeho hospodárstva a boli často vystavení tvrdým pracovným podmienkam a zlému zaobchádzaniu. Mnohí z nich sa nikdy nevrátili domov.</p>



<p>Odsun zabezpečovali príslušníci Červenej armády. Jedna odsunová línia viedla zo západu na východ juhom Českoslovenka po železničnej trati vedúcej aj cez Devínsku Novú Ves. Tu sa nachádza hlavné železničné spojenie Bratislava – Brno – Praha dodnes.</p>



<p>Po tejto železničnej trati bol organizovaný transport nemeckých zajatcov do Sovietskeho zväzu aj 10. júna 1945. Pri krátkej odstávke vlaku na železničnom násype sa v jednom vagóne strhla potýčka pri ktorej bol zabitý vojak Červenej armády. Po tomto incidente nechali vojaci Červenej armády zajatcov z vagóna vystúpiť a následne zastrelili 42 zajatcov. Z týchto postrieľaných vojakov sa podarilo neskôr identifikovať len dvoch:</p>



<p>Engelbert Lindner, 9.1.1916 – 10.6.1945</p>



<p>Jozef Groß, 17.5.1923 – 10.6.1945</p>



<hr class="wp-block-separator has-alpha-channel-opacity"/>



<figure class="wp-block-gallery has-nested-images columns-default is-cropped wp-block-gallery-1 is-layout-flex wp-block-gallery-is-layout-flex">
<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" data-id="115" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/03/20230225_114751-1024x472.jpg" alt="" class="wp-image-115"/></figure>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" data-id="114" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/03/20230225_114846-1024x472.jpg" alt="" class="wp-image-114"/></figure>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" data-id="113" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/03/20230225_114731-1024x472.jpg" alt="" class="wp-image-113"/></figure>
</figure>



<hr class="wp-block-separator has-alpha-channel-opacity"/>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/28/zum-gedenken-an/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Možno onedlho budú starostovia behať po obciach so zoznamom v ruke &#8211; komentár</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/22/mozno-onedlho-budu-starostovia-behat-po-obciach-so-zoznamom-v-ruke-komentar/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/22/mozno-onedlho-budu-starostovia-behat-po-obciach-so-zoznamom-v-ruke-komentar/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 22 Feb 2023 21:41:00 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[duševné zdravie]]></category>
		<category><![CDATA[Protector populi]]></category>
		<category><![CDATA[starostovia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=102</guid>

					<description><![CDATA[16. februára sme uverejnili článok „Možno onedlho budú starostovia behať po obciach so zoznamom v ruke“. Obsah je venovaný dnes veľmi aktuálnej téme duševného zdravia, vybraných spoločenských súvislostí, ktoré táto téma prináša. Súčasne poukazuje na jednu oblasť, ktorá postihuje okolie človeka s duševným postihnutím a neschopnosť kompetentných na dané témy reagovať. Pri slove „kompetentný“ sme sa zastavili, nakoľko máme pocit, že na Slovensku nie je kompetentný nikto pomôcť človeku trpiacemu duševnou poruchou, pokiaľ on sám o to nestojí, čo v mnohých prípadoch je nemožné z objektívnych dôvodov.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>16. februára sme uverejnili článok „Možno onedlho budú starostovia behať po obciach so zoznamom v ruke“. Obsah je venovaný dnes veľmi aktuálnej téme duševného zdravia, vybraných spoločenských súvislostí, ktoré táto téma prináša. Súčasne poukazuje na jednu oblasť, ktorá postihuje okolie človeka s duševným postihnutím a neschopnosť kompetentných na dané témy reagovať. Pri slove „kompetentný“ sme sa zastavili, nakoľko máme pocit, že na Slovensku nie je kompetentný nikto pomôcť človeku trpiacemu duševnou poruchou, pokiaľ on sám o to nestojí, čo v mnohých prípadoch je nemožné z objektívnych dôvodov.</p>



<p>Áno, možno niektorí z vás, by teraz radi reagovali a povedali by, také onaké riešenie. V praxi neexistuje. Ten, kto zažil, čoho je schopný človek s duševným postihnutím a snažil sa to vyriešiť, vie, o čom píšeme.</p>



<p>Na článok reagovalo veľa ľudí, ktorí nám dávajú za pravdu, ako zložitá a neriešiteľná otázka pomoci človeku s duševným postihnutím to je. V tomto prípade máme na mysli také postihnutie v súvislosti s ktorým nebolo rozhodnuté o ústavnej starostlivosti, ale na strane druhej spolužitie v rámci rodiny, či okolia je nesmierne zložité, konfliktné, v niektorých prípadoch nebezpečné.</p>



<p>Výsledkom je, že trpí rodina, trpí okolie. Dostali sme príbehy, ktoré opisujú stavy, že u ľudí, v okolí človeka s duševným postihnutím, sa prejavili chronické, stresové ochorenia.</p>



<p>Článok „Možno onedlho budú starostovia behať po obciach so zoznamom v ruke“ poukazuje súčasne, podľa nášho názoru, na absurdný spôsob riešenia a myslenia úradníkov.</p>



<p>Sme radi za prejavené názory porozumenia, sme radi, že sa nevyskytli názory útočiace na chorých ľudí. To nás posilňuje v tom, že máme šancu nastaviť spoločnosť tak, aby si v nej našli svoje miesto i ľudia s duševným postihnutím a dostali šancu na inklúziu v spoločnosti bez toho, aby niekto z okolia trpel, či bol ohrozovaný.</p>



<p>Chcem vyjadriť názor. Pre mňa osobne, je každý človek s duševným postihnutím, ktorý bojuje s ochorením, spolupracuje, dodržiava liečebné procedúry Veľký hrdina.</p>



<hr class="wp-block-separator has-alpha-channel-opacity"/>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/22/mozno-onedlho-budu-starostovia-behat-po-obciach-so-zoznamom-v-ruke-komentar/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Vzdelávacie okienko občana Slovenska.</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/20/vzdelavacie-okienko-obcana-slovenska/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/20/vzdelavacie-okienko-obcana-slovenska/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 20 Feb 2023 19:05:00 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[demokracia]]></category>
		<category><![CDATA[občan]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=108</guid>

					<description><![CDATA[Slovensko je parlamentnou demokraciou so stredne silným prezidentom. Je zriadené ako parlamentná republika, čo znamená, že moc spočíva v rukách zákonodarného zboru a vlády. Zákonodarným orgánom je Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa skladá z 150 poslancov volených výlučne na základe všeobecných, rovných a priamych volieb.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Slovensko je parlamentnou demokraciou so stredne silným prezidentom. Je zriadené ako parlamentná republika, čo znamená, že moc spočíva v rukách zákonodarného zboru a vlády. Zákonodarným orgánom je Národná rada Slovenskej republiky, ktorá sa skladá z 150 poslancov volených výlučne na základe všeobecných, rovných a priamych volieb.</p>



<p>Exekutívna moc je zastúpená vládou a premiérom, ktorí sú zodpovední Národnej rade. Prezident republiky má tiež veľkú úlohu v štátnom usporiadaní, ako hlavu štátu a predsedu vlády, a má rozhodujúci vplyv pri menovaní a odvolávaní vlády a ústavných sudcov.</p>



<p>Justičná moc je v rukách Neodvolateľného súdu, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ktoré sú povinné dodržiavať a vykonávať zákony a zachovať zákonnosť a ústavné práva a slobody občanov.</p>



<p>Na Slovensku žije viacero národnostných a etnických menšín, medzi ktorými sú najpočetnejšie Maďari, Romovia, Ukrajinci, Nemci, Rusíni a Slováci žijúci v okolitých krajinách. V súlade so slovenským zákonom o národnostných a etnických menšinách majú príslušníci týchto menšín právo na ochranu a rozvoj svojho kultúrneho dedičstva a jazyka, ako aj právo na zapojenie sa do verejného života.</p>



<p>Slovensko podporuje aktívne a otvorené partnerstvo so všetkými národnostnými a etnickými menšinami, aby zabezpečilo rovnaké príležitosti a slobody pre všetkých obyvateľov krajiny, bez ohľadu na ich národnosť alebo etnický pôvod.</p>



<p>Volebný systém sa na Slovensku uplatňuje proporcionálny s úpravou pre malé strany. Konkrétne sa využíva volebný systém s tzv. Hagenbach-Bischoffovým delením hlasov. V rámci tohto systému je k dispozícii určitý počet mandátov v parlamente, ktoré sa prerozdeľujú medzi politické strany na základe počtu získaných hlasov. Okrem toho existujú aj špecifické pravidlá týkajúce sa volebných koalícií, predvolebných prieskumov a financovania politických strán.</p>



<p>Financovanie politických strán na Slovensku sa riadi zákonom o politických stranách a o financovaní politických kampaní. Strany môžu získavať financie z verejných zdrojov (napr. štátne dotácie), ale aj z príspevkov a darov od fyzických aj právnických osôb. Zákon stanovuje aj limity pre príspevky a dary od jednotlivcov a organizácií. Politické strany sú povinné zverejňovať svoje finančné zdroje a výdavky v účtovných závierkach, ktoré sú verejne dostupné. Tiež musia pravidelne zasielať správy o svojom financovaní na Úrad pre dohľad nad financovaním politiky. Od roku 2017 platí aj povinnosť verejne zverejňovať príjmy a majetok členov vedenia politických strán. Na Slovensku sa konajú voľby každé štyri roky a posledné sa uskutočnili v roku 2020, takže ďalšie by sa mali konať v roku 2024. Avšak, súčasná politická situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia politickej situácie, takže vývoj udalostí prináša zmenu v tradičnom kalendári volieb a voľby do parlamentu očakávame v roku 2023</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/20/vzdelavacie-okienko-obcana-slovenska/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Možno onedlho budú starostovia behať po obciach so zoznamom v ruke.</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/16/mozno-onedlho-budu-starostovia-behat-po-obciach-so-zoznamom-v-ruke/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/16/mozno-onedlho-budu-starostovia-behat-po-obciach-so-zoznamom-v-ruke/#comments</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 16 Feb 2023 20:16:00 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[budú starostovia behať po obciach]]></category>
		<category><![CDATA[duševné zdravie]]></category>
		<category><![CDATA[nečinnosť]]></category>
		<category><![CDATA[Polícia]]></category>
		<category><![CDATA[úradníci]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=48</guid>

					<description><![CDATA[Na Slovensku sa stav duševného zdravia obyvateľstva dramaticky zhoršuje. Nepridáva tomuto trendu ani posledné pandemické obdobie, ani súčasná hospodárska kríza. Je to vážna téma, ktorej treba venovať dôslednú pozornosť. Túto tému sledujeme už niekoľko rokov a máme zato, že negatívne trendy štát nie je schopný rozumne riešiť a reagovať na ne.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Na Slovensku sa stav duševného zdravia obyvateľstva dramaticky zhoršuje. Nepridáva tomuto trendu ani posledné pandemické obdobie, ani súčasná hospodárska kríza. Je to vážna téma, ktorej treba venovať dôslednú pozornosť. Túto tému sledujeme už niekoľko rokov a máme zato, že negatívne trendy štát nie je schopný rozumne riešiť a reagovať na ne.</p>



<p>Myslíme si, že ľudia s duševným postihnutím, by mali mať prístup k odbornej pomoci. Za predpokladu, že majú vôľovú stránku nadstavenú k prijatiu tejto pomoci. Veľmi dôležitou súčasťou tejto témy sú rodinní príslušníci, na ktorých veľakrát, stojí či padá, úspešné začlenenie človeka s duševným postihnutím do spoločnosti, oživujúc mu zmysel života, zvýšiť kvalitu života.</p>



<p>Počet psychiatrov je alarmujúco nízky, čas venovaný jednému pacientovi je nedostačujúci. Samozrejme nedá sa paušalizovať. Potom prenikajú týmto sitom odbornej pomoci duševne chorí pacienti, ktorých systém nezachytí a sú integrovaní v spoločnosti bez kontroly. Máme konkrétny poznatok o tom, že v okolí Devínskej cesty v Bratislave žije duševne chorý človek, ktorého rodičia nevedú metodicky správne, jeho skutočné prejavy a stav taja, činy tohto duševne chorého človeka popierajú a okolie obviňujú z jeho zdravotného stavu. Tento človek napáda svoje okolie, vyhráža sa odrezaním hlavy, je vulgárny, pľuje na ľudí, dráždi psov, sleduje a filmuje ľudí. V bezprostrednej blízkosti tohto človeka bol už trikrát otrávený pes, raz prepichnutý, raz ukameňovaný.</p>



<figure class="wp-block-gallery has-nested-images columns-default is-cropped wp-block-gallery-2 is-layout-flex wp-block-gallery-is-layout-flex">
<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" data-id="49" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/03/20190720_072703-576x1024.jpg" alt="" class="wp-image-49"/></figure>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" data-id="51" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/03/20200705_160159-576x1024.jpg" alt="" class="wp-image-51"/></figure>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" data-id="50" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/03/20211217_143619-1024x472.jpg" alt="" class="wp-image-50"/></figure>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" data-id="52" src="https://protectorpopuli.sk/wp-content/uploads/2023/03/20211217_161450-1024x472.jpg" alt="" class="wp-image-52"/></figure>
</figure>



<p>Okolie tri roky upozorňuje na tohto človeka, boli kontaktovaní psychológovia a psychiatri, bola kontaktovaná miestna katolícka autorita, bol kontaktovaný miestny úrad, polícia, prokuratúra. Je pravda, že tento duševne chorý človek má vytipovaných ľudí, ku ktorým sa takto správa. Voči iným ľudom je milý, úslužný.</p>



<p>Dokonca sa ponúkal inzerciou na sociálnych sietiach, že Vás bude u Vás doma doučovať hru na hudobný nástroj. Takže možno aj Vy ste ho mali doma…</p>



<p>Posledné dva roky, každý večer, spolu so svojimi rodičmi má potrebu pred spaním v čase okolo polnoci ísť hodiť susedom pri spálni železné predmety, tyče, hrnce a keď nie je dosť, tak zatrúbi na trúbku, aby si bol istý, že susedov zobudí. Sme presvedčení, že toto je už týranie.</p>



<p>Nakoľko nikto z uvedených autorít, ako psychológovia a psychiatri, miestna katolícka autorita, polícia, prokuratúra doteraz týraným občanom nepomohla, museli sa obrátiť na lekára so zdravotnými problémami, ktoré vyvolal stres a dva roky deficitu zdravého spánku.&nbsp;Lekár týmto týraným ľuďom predpísal lieky na spanie.</p>



<p>Teda, keď z uvedeného vytvoríme vzorec:</p>



<p><strong>Duševne chorý človek – Štát – Týraná osoba</strong></p>



<p>Riešenie v Slovenských pomeroch vyzerá nasledovne:</p>



<p>Duševne chorý človek má právo dať sa liečiť, teda, ak nechce nemusí, pokiaľ bezprostredne neohrozuje seba alebo iného, latentné ohrozovanie sa mu trpí a od okolia sa očakáva, že sa nechá tyranizovať, aby neboli ohrozené práva duševne chorého, polícia nebude konať, pretože vlastne nemá riešenie a bude sa čakať až kým sa stane tragédia. Keď sa stane tragédia, je to výborná príležitosť pre verejné špičky ukázať sa na obrazovke s otázkou</p>



<p><strong>„kde boli susedia ?“, „to nikto nič nezaregistroval?“ , „čo robili kompetentní?“ , „ako je možné, že psychiater nič nezachytil?“…</strong></p>



<p>Na strane druhej týraná osoba je ignorovaná a je jej dávané pocítiť, že podania na políciu vlastne políciu obťažujú (myslíme tým konkrétnych príslušníkov nie celú políciu). Pokiaľ sa budete domáhať svojich práv, ako obeť týrania, skončí v kolotoči</p>



<p><strong>Páchateľ –&nbsp;Obeť – Sťažovateľ – polícia – prokuratúra – polícia – sťažovateľ – Obeť</strong></p>



<p>Obeť týrania v podstate štát v rámci svojho systému ponechá proti svojej vôli užívať lieky na spanie, aby prekonávala nočné zvukové tyranizovanie, prenasledovanie. A môžeme povedať, že štátne orgány vyriešili ďalší „konflikt“ duševne chorého páchateľa s jeho obeťou.</p>



<p>Je dôležité povedať, že okrem zdravotných sekundárnych účinkov týchto liekov na spanie, je tu ďalší fenomén a to bezpečnosť obete po užití takýchto liekov z pohľadu vonkajších vplyvov ako požiar, prírodné katastrofy, nedaj Boh vojna, čo treba brať tiež v úvahu v súčasnosti. Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi.</p>



<p>Varovanie obyvateľstva&nbsp;je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Preto sme sa obrátili listom na Ministerstvo vnútra SR, Krízové riadenie štátu s otázkou, ako je zabezpečené varovanie osôb po požití liekov na spanie pred prípadnými hrozbami, ktoré majú byť užívané ako jediná možnosť ochrany pred konaním duševne chorého z dôvodu neschopnosti štátu zabezpečiť obetiam ich ústavné práva.</p>



<p>Priznáme sa, že sme očakávali od MV SR odpoveď v duchu „áno, to je cez čiaru, ideme hľadať cestu pomoci duševne chorému človeku“.</p>



<p>Prišla pre nás šokujúca odpoveď.</p>



<p>Odpoveď zaslala generálna riaditeľka sekcie krízového riadenia MV SR.</p>



<p><em>„Aktuálne nie je implementované individuálne varovanie, ale v súlade s uznesením č. 3/2022 z 18.októbra 2022 Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky skúma možnosť zavedenia dobrovoľnej databázy osôb, ktoré si vyžadujú pozornosť pri vykonávaní opatrení civilnej ochrany vrátane varovania. Registrácia do databázy by mala byť prístupná všetkým osobám so zvláštnymi potrebami, nemusí nutne ísť o osoby so zdravotným postihnutím.“</em></p>



<p>Teší nás, že sme iniciovali dobrú myšlienku pre osoby so zdravotným postihnutím rôzneho druhu.</p>



<p>Avšak kontext je zarážajúci. Miesto toho, aby orgány štátnej, verejnej moci a dotknuté osoby pomohli jednému človeku s duševnou poruchou, ktorý tyranizuje a ohrozuje okolie, pomohli mu nájsť cestu k odbornej pomoci a pokiaľ je trestne zodpovedný, aby boli voči nemu vyvodené konzekvencie, tak štát hľadá cestu vytvorenia zložitého nákladného systému, ako tyranizovanej obeti trestného činu zabezpečí individuálne vyrozumenie varovnými signálmi v prípade ohrozenia.</p>



<p>Takže na záver optimistický fejtón:</p>



<p>Na Slovensku sa nemusíme báť, ak máte v blízkosti seba osobu, ktorá Vás bude tyranizovať prenasledovaním, vyhrážaním, nočným každodenným trieskaním pri spálni po dobu viac ako dva roky a vy to nebudete zvládať, predpíšu Vám lieky na spanie. Štát sa o Vás postará možno prostredníctvom starostu, ktorý bude mať kľúče od Vášho domu a v prípade ohrozenia Vás príde zobudiť.</p>



<hr class="wp-block-separator has-alpha-channel-opacity"/>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/16/mozno-onedlho-budu-starostovia-behat-po-obciach-so-zoznamom-v-ruke/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>3</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Katastrofa s menom Zemetrasenie</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/08/katastrofa-s-menom-zemetrasenie/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/08/katastrofa-s-menom-zemetrasenie/#comments</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 08 Feb 2023 20:39:00 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[Obete]]></category>
		<category><![CDATA[Turecko]]></category>
		<category><![CDATA[Zemetrasenie]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=94</guid>

					<description><![CDATA[Zemetrasenie je prírodný jav, ktorý sa vyskytuje v dôsledku pohybu zemských platní alebo kontinentov. Sú to náhle a silné vibrácie v zemskom tkanive, ktoré vznikajú pri prelomoch v skalnej neroztavenej pevnej hmote. Tieto vibrácie môžu byť spôsobené súčasnými alebo prekonanými tektonickými javmi, ako sú smerné posuny, prešmyky, poklesy, násuny.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Zemetrasenie je prírodný jav, ktorý sa vyskytuje v dôsledku pohybu zemských platní alebo kontinentov. Sú to náhle a silné vibrácie v zemskom tkanive, ktoré vznikajú pri prelomoch v skalnej neroztavenej pevnej hmote. Tieto vibrácie môžu byť spôsobené súčasnými alebo prekonanými tektonickými javmi, ako sú smerné posuny, prešmyky, poklesy, násuny.</p>



<p>Zemetrasenia môžu mať veľký vplyv na ľudské obydlia a infraštruktúru, pretože môžu spôsobiť zničenie budov, ciest a iných stavieb. Zemetrasenia tiež môžu spôsobiť vodné prívaly, sopečné erupcie, vulkanické pohromy a ďalšie prírodné katastrofy.</p>



<p>Miera sily zemetrasenia sa meria na stupnici Richterovej magnitúdy, ktorá udáva energiu, ktorá sa uvoľní pri zemetrasení. Zemetrasenia s magnitúdou nad 7,0 sa považujú za veľké a môžu spôsobiť škody v širokom okolí epicentra.</p>



<p>Tu ponúkame malý prehľad niektorých významných zemetrasení za posledné obdobie:</p>



<ol class="wp-block-list" type="1">
<li>San Francisco Earthquake (1906), Magnitúda 7,8</li>



<li>Great Kanto earthquake (1923), Magnitúda 7,9</li>



<li>Long Beach earthquake (1933), Magnitúda 6,4</li>



<li>Aleutian Islands earthquake (1946), Magnitúda 8,6</li>



<li>Anchorage earthquake (1964), Magnitúda 9,2</li>



<li>Mexico City earthquake (1985), Magnitúda 8,1</li>



<li>Loma Prieta earthquake (1989), Magnitúda 6,9</li>



<li>Northridge earthquake (1994), Magnitúda 6,7</li>



<li>Sumatra-Andaman earthquake (2004), Magnitúda 9,1</li>



<li>Haiti earthquake (2010), Magnitúda 7,0</li>



<li>Turecko (2023), Magnitúda 7,8</li>
</ol>



<p>Tieto zemetrasenia boli významné nielen pre ich silu, ale aj pre škody, ktoré spôsobili v miestnych komunitách. Je dôležité pamätať si, že aj menšie zemetrasenia môžu spôsobiť vážne škody a je potrebné byť pripravený a chrániť sa pred ich možnými dôsledkami.</p>



<p>Riziko zemetrasení na Slovensku nie je veľmi vysoké, ale stále existuje. Slovensko sa nachádza v strednej Európe a nie je priamo na kontinentálnej zlomovej línii, takže nie je vystavené veľmi silným zemetraseniam. Avšak, kvôli geologickému usporiadaniu krajiny a aktivite tektonických plôch, stále existuje určité riziko zemetrasení.</p>



<p>Najviac ohrozené oblasti na Slovensku sú východné a juhovýchodné časti krajiny, kde sa nachádzajú vyššie hory a vrchy. Zemetrasenia v týchto oblastiach môžu byť výsledkom aktivity tektonických plôch, ako je napríklad zlomová sústava Vihorlat-Tokaj.</p>



<p>Zemetrasenia s magnitúdou do 4,0 na Richterovej stupnici sú časté, ale zvyčajne nezanechávajú žiadne významné škody. Je dôležité, aby obyvatelia ohrozených oblastí boli informovaní o riziku zemetrasení a vedeli, ako sa pripraviť a chrániť pred ich možnými dôsledkami.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/08/katastrofa-s-menom-zemetrasenie/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>1</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Polícia Slovenskej republiky a duševné zdravie obyvateľstva…</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/05/policia-slovenskej-republiky-a-dusevne-zdravie-obyvatelstva/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/05/policia-slovenskej-republiky-a-dusevne-zdravie-obyvatelstva/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 05 Feb 2023 10:43:00 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[nečinnosť]]></category>
		<category><![CDATA[Obete]]></category>
		<category><![CDATA[Polícia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=97</guid>

					<description><![CDATA[Slovenská polícia reaguje na stav zhoršujúceho sa duševného zdravia rôznymi spôsobmi. Jedným z hlavných spôsobov je poskytovanie podpory a pomoci ľuďom s duševnými problémami, ako aj spolupráca s odborníkmi na duševné zdravie a zdravotníckymi zariadeniami.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Stav duševného zdravia na Slovensku je veľmi závažným problémom, ktorý sa postupne zhoršuje. Na Slovensku sa vyskytujú vysoké miery depresie, úzkosti a ďalších duševných zdravotných problémov. Faktory, ktoré ovplyvňujú stav duševného zdravia na Slovensku, zahŕňajú stres z práce, sociálne a rodinné problémy, finančné problémy a iné.</p>



<p>Vláda a zdravotnícke organizácie sa snažia zlepšiť stav duševného zdravia prostredníctvom poskytovania poradenských služieb, liečby a podpory pre ľudí s duševnými problémami. Napriek tomu, stále existuje veľa práce v tejto oblasti, ktorú je potrebné urobiť na zlepšenie duševného zdravia na Slovensku.</p>



<p>Slovenská polícia reaguje na stav zhoršujúceho sa duševného zdravia rôznymi spôsobmi. Jedným z hlavných spôsobov je poskytovanie podpory a pomoci ľuďom s duševnými problémami, ako aj spolupráca s odborníkmi na duševné zdravie a zdravotníckymi zariadeniami.</p>



<p>Napríklad, slovenská polícia má špeciálne vyškolených policajtov, ktorí sú pripravení reagovať na situácie súvisiace s duševným zdravím a poskytovať potrebnú podporu a pomoc. Polícia tiež spolupracuje s duševnými zdravotníckymi zariadeniami, aby zabezpečila, že ľudia s duševnými problémami dostanú potrebnú starostlivosť.</p>



<p>V kritických situáciách, ako sú samovraždy alebo pokusy o samovraždu, polícia zohráva dôležitú úlohu pri záchrane života a poskytovaní potrebnej pomoci. Polícia tvrdí, že tiež v spolupráci s duševnými zdravotníckymi odborníkmi a inými relevantnými organizáciami pracuje na zlepšení duševného zdravia na Slovensku prostredníctvom prevencie a zvýšenia povedomia o duševných zdravotných problémoch.</p>



<p>Áno, tam kde už je život bezprostredne ohrozený alebo poškodený, tam sú nasadené tímy špecialistov, ktoré dokážu na danú situáciu profesionálne reagovať.</p>



<p>Samostatný a podľa nášho názoru veľký a doposiaľ nezvládnutý problém je pôsobenie duševne chorých ľudí, ktorí nemajú vhodné rodinné zázemie a podmienky na riešenie ich stavu a teda dostupnosť odbornej pomoci. Samostatný problém je, pokiaľ sa duševný problém stigmatizuje, rodinnými príslušníkmi bagatelizuje, ba až zatajuje.</p>



<p>Toto je situácia, kedy sa duševný problém potichu vyvíja až pokiaľ sa neprejaví ujmou na zdraví či živote. Práve identifikácia týchto potichu sa vyvíjajúcich problémov v oblasti duševných porúch, ktoré sú okolím utajované, či zámerne bagatelizované, je nesmierne dôležitá. Okrem samotnej dôležitosti je dôležitou súčasťou tejto identifikácie včasnosť. Toto neurobia zásahové tímy v teréne. Bohužiaľ teória a snaha riešiť komplikovanú situáciu v teréne zaostáva za praxou.</p>



<p>***</p>



<p>Pri analýze niektorých trestných činov spáchaných trestne zodpovednými osobami s duševnými excesmi za posledné obdobie roku 2022 naznačuje, že v spoločnosti boli signály, ktoré naznačovali, že človek sa vymyká „normálu“ a môže dôjsť k problému. Otázka je, kto mal tieto signály vyhodnocovať a ako ich mal spracovať…</p>



<p>Príklad ako sa stal na jednej nemenovanej škole, kde študent napadol sekerou spolužiaka. O tomto študentovi sa vyjadrila pani riaditeľka školy, že bol bezproblémový a nič nenaznačovalo vražedné správanie žiaka. Ak sa nepýtame na rodičov…. Toto je situácia, kde spoločnosť nemohla predvídať takéto konanie.</p>



<p>Samostatnou a vážnou kategóriou je situácia o ktorej môžeme tvrdiť, že signalizuje problém včas, situácia, keď duševne chorí trestne zodpovední páchatelia dlhodobo týrajú, prenasledujú, napádajú, vyhrážajú sa ľuďom vo svojom okolí, ktorí prosia o pomoc políciu, prokuratúru, zastupiteľov obcí, odbornú psychiatrickú obec a sú ignorovaní, prehliadaní.</p>



<p>Máme klientov, ktorí sa obracajú na Protector Populi, o.z. práve z dôvodu, že polícia nerieši ich konkrétnu situáciu vyvolanú trestne zodpovedným človekom s duševným postihnutím. Môžeme potvrdiť, že polícia v konkrétnom prípade, vyčíňanie duševne chorého človeka spojené s vyhrážaním v podobe gestikulácie naznačujúcej odrezanie hlavy zaradila do kategórie „susedský spor“ alebo útok trestne zodpovedného duševne chorého človeka smerovaný na rodinu nachádzajúcu sa na jej vlastnom pozemku ako „náhodné stretnutie občanov“. Môžeme potvrdiť, že miestna správa vyhodnotila dlhodobé týranie rodiny rodinou napĺňajúcou podľa lekárskych správ dedičnú duševnú poruchu za konanie v súlade so zákonom s odôvodnením, že toto správanie pretrváva dlhú dobu a teda z týchto znakov je jasné, že medzi dotknutými občanmi nie je možné dlhodobo hovoriť o Občianskom spolunažívaní a teda páchatelia nemohli narušiť to, čo medzi občanmi nebolo (Priestupok voči Občianskemu spolunažívaniu).</p>



<p>Toto sú veľmi vážne signály, ktoré indikujú, že Ministerstvo vnútra sa síce snaží na úrovni vedenia riešiť tieto problémy a školiť svoje ľudské zdroje, avšak táto snaha sa dostatočne nepreniesla do praxe a tá každodenná realita je úplne iná. Vážny signál vidíme v tom, že unikajú indície o potencionálnych hrozbách z ulice, tieto indície sa podľa nášho názoru dostatočne zodpovedne nevyhodnocujú v každom jednom prípade.</p>



<p>A ešte jeden príklad z okolia Devínskej cesty v Bratislave, Polícia je niekoľko násobne privolávaná k vyčíňaniu duševne chorého človeka, ktorý sa okrem iného vyhrážal odrezaním hlavy obyvateľom žijúcim v tejto časti Bratislavy. Navyše rodinný príslušník tohto chorého človeka tvrdí, že má informácie o tom, že obyvateľ na Devínskej ceste zabije svoju manželku. Po takto vážnych informáciách, ktoré podľa nášho názoru mali postaviť príslušníkov polície „do pozoru“ sa zo strany Polície SR vôbec nič nestalo. Nemáme pocit, že polícia vykonáva preventívne kroky, skôr máme pocit, že sa čaká kým sa stane tragédia. Áno, potom sú nasadené špecializované tímy odborníkov.</p>



<p>Konštatujeme, že akákoľvek snaha vedenia Ministerstva vnútra a Polície, nech je akokoľvek dobre mienená, styk s občanom zabezpečuje radový policajt a je na ňom, ako sa rozhodne danú vec riešiť.</p>



<p>Tejto problematike sa budeme ešte detailnejšie venovať.</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/02/05/policia-slovenskej-republiky-a-dusevne-zdravie-obyvatelstva/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Kde sa stala chyba? Iba 42 % Slovákov vie, kedy vznikla samostatná republika</title>
		<link>https://spolocenskarevue.sk/2023/01/15/kde-sa-stala-chyba-iba-42-slovakov-vie-kedy-vznikla-samostatna-republika/</link>
					<comments>https://spolocenskarevue.sk/2023/01/15/kde-sa-stala-chyba-iba-42-slovakov-vie-kedy-vznikla-samostatna-republika/#respond</comments>
		
		<dc:creator><![CDATA[admin]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 15 Jan 2023 19:50:11 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Spoločenské dianie]]></category>
		<category><![CDATA[Protector populi]]></category>
		<category><![CDATA[Slováci]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://protectorpopuli.sk/?p=20</guid>

					<description><![CDATA[Iba 42 percent občanov Slovenska vie, kedy vznikla súčasná samostatná Slovenská republika. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra AKO pre TV JOJ.]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>zdroj: SME.SK</p>



<p>Iba 42 percent občanov Slovenska vie, kedy vznikla súčasná samostatná Slovenská republika. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra AKO pre TV JOJ.</p>



<p>Nesprávny údaj uviedlo 20,1 percenta opýtaných. Zvyšných 37,9 percenta opýtaných na otázku nevedelo odpovedať.</p>



<p>Správne určiť dátum vzniku Slovenskej republiky vedeli hlavne muži, ktorých bolo 49 percent. Čo sa týka veku, správne odpovedať vedeli skôr mladší ľudia do 49 rokov.</p>



<p>S rastúcim vekom klesá podiel správnych odpovedí a so stúpajúcim vzdelaním sa zvyšuje podiel tých, ktorí uviedli správnu odpoveď. Správnu odpoveď vedeli najmä obyvatelia Bratislavského a Trenčianskeho kraja (zhodne 53 percent) a slovenskej národnosti (45 percent).</p>



<p>Dátum, kedy vznikla súčasná samostatná Slovenská republika, vedelo 67 percent voličov Progresívneho Slovenska, 63 percent voličov<a href="https://www.sme.sk/ps/7/kdh">&nbsp;KDH</a>, 57 percent voličov<a href="https://www.sme.sk/ps/22/sas?ref=temaclviactemy">&nbsp;SaS</a>&nbsp;a 55 percent voličov Republiky, 43 percent voličov hnutia<a href="https://www.sme.sk/ps/70/sme-rodina">&nbsp;Sme rodina</a>&nbsp;a 42 percent voličov<a href="https://domov.sme.sk/t/8403/hlas-socialna-demokracia?ref=temaclviactemy">&nbsp;Hlasu</a>.</p>



<p>Najmenej vedomostí o tom, kedy vznikla samostatná Slovenská republika, mali voliči strán<a href="https://www.sme.sk/ps/1/smer-sd">&nbsp;Smer</a>,<a href="https://www.sme.sk/ps/19/sns">&nbsp;SNS</a>&nbsp;a koalície OĽANO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola. Správne na túto otázku odpovedalo 36 percent voličov strany Smer, 38 percent voličov SNS a 41 percent voličov koalície OĽANO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola.</p>



<p>Agentúra AKO vykonala prieskum v dňoch 6. až 12. decembra na vzorke tisíc respondentov.</p>



<p>Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23104408/prieskum-iba-42-percent-slovakov-vie-kedy-vznikla-sucasna-samostatna-republika.html</p>
]]></content:encoded>
					
					<wfw:commentRss>https://spolocenskarevue.sk/2023/01/15/kde-sa-stala-chyba-iba-42-slovakov-vie-kedy-vznikla-samostatna-republika/feed/</wfw:commentRss>
			<slash:comments>0</slash:comments>
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
