Katedra financií Národohospodárskej fakulty Ekonomickej Univerzity v Bratislave v tomto XX. ročníku Týždňa vedy a techniky na Slovensku pripravila sériu veľmi zaujímavých prednášok, ktoré budú prezentovať špičkoví ekonómovia Slovenska ako napr. Ing. Hilda Regulová Gajdošová, Ing. Jaroslava Lukačovičová, Mgr. Tomáš Bálint, Ing. Eva Kováčová a ďalší.

Prednášky:

Verejné obstarávanie (nie)je veda
Prednáška z praxe Ing. Hilda Regulová Gajdošová, konateľka spoločnosti E&L Consulting, spol. s r. o. a lektorka verejného obstarávania; JUDr. Peter Kubovič, predseda Úradu pre verejné obstarávanie
23.10.2023 11.00 hod. miestnosť D 112

Ako bojovať za menej byrokracie?
Prednáška z praxe Ing. Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska, prezidentka účtovnej asociácie a expertka na dane, odvody a podnikateľské prostredie
26.10.2023 09.15 hod. miestnosť D 113

Daňové úniky v oblasti nepriamych daní
Prednáška z praxe Mgr. Tomáš Bálint, Finančné riaditeľstvo colná sekcia
2023 9.15 hod. miestnosť D 116

Prečo na Slovensku nemáme jednorožce?
Prednáška z praxe Ing. Eva Kováčová, Biotechnologický startup Glycanostics Bratislava
2023 11.00 hod. miestnosť D 112

Alokácia kapitálu do obežných a neobežných aktív v TESCO STORES
Prednáška z praxe finančný manažér z TESCO STORES
2023 11.00 hod. miestnosť B 108

Odpisová politika v SR – teória a prax
Prednáška z praxe Deloitte.sk
2023 17.00 hod. miestnosť D 114

Danube Conference 2023: Ethics,
AI and Higher Education Management
https://conferences.euba.sk/danubeconference/
9.11. – 10.11. 2023

Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2023:

Catherine Sica a Dušan Mocko.

Dušan Mocko je významnou osobnosťou výtvarného kultúrneho života presahujúcou hranice Slovenska. Spracovanie jeho diel je unikátne nielen z pohľadu umeleckého obsahu diela, ale i použitých umeleckých techník.

Catherine Sica sa prezentuje osobným štýlom zobrazujúcim emócie, ktoré sa neustále vyvíjajú a transformujú do vyššieho vedomia, redefinujú a reinterpretujú pôvodné expresionistické hnutie a identifikuje transformačný expresionizmus.

Ich životné diela, inštalované na výstave, ponúkajú jedinečnú príležitosť pohľadiť umeleckú dušu v reprezentatívnych priestoroch Bratislavského hradu.

Srdečne Vás pozývame.

Uverejnené so súhlasom umelcov

narodený v roku 1962 na Slovensku, pri tvorbe svojich umeleckých diel používa zmiešané techniky. Keďže je oboznámený s prácou reštaurátora vďaka štúdiu v Bratislave / Slovensku, neustále reintegruje staršie techniky, ako sú polymentové pozlátenie a viacúrovňový priehľadný atrament, a kombinuje ich s novými metódami. Drevené dosky vždy slúžia ako základ. Dušan Mocko opakovane necháva svoje obrazy pôsobiť trojrozmerne, pričom využíva svoje skúsenosti sochára. Preto len veľmi málo jeho diel je dvojrozmerných a často obsahujú prvky ako otvory, odstránené časti alebo pridané prvky v drevenom základe. Jeho veľkoplošné maľby odhaľujú novú formu umenia: reprodukuje fotografie prirodzenej veľkosti, ktoré sám nasnímal na drevený materiál a premaľuje ich akrylom tak, aby získali kolážový charakter.

Veľké sochy obsahujú kópie modelov, tiež prírodnej veľkosti, ktoré sa potom nalejú do epoxidovej živice a upravia na povrch. Kombinácia a integrácia rôznych materiálov, ako je kameň, bronz, epoxid, drevo alebo železo, môže tieto sochy spojiť s inštaláciami alebo sochárskymi kolážami.

Kontrasty hrajú v dielach Dušana Mocka významnú úlohu. Použitie a úprava rôznych materiálov kladie ešte väčší dôraz na aktuálne kontrasty. Sochy ukazujú rovnomerné aj surové, hlboko štruktúrované povrchy. Čiastočne sú silne umelé farby v kontraste s klasickými a bežnými témami.

Existujú rôzne vplyvy, z ktorých umelec čerpá inšpiráciu. Okrem osobných skúseností tu zohráva dôležitú úlohu aj štúdium na Akadémii umení a profesia obchodníka s umením. Preto rád opätovne využíva starožitnosti, ústredné témy dejín umenia, mytologické témy a motívy významných historických umelcov a dáva ich do subjektívneho kontextu.

Dušan Mocko hovorí:

uverejnené so súhlasom Dušana Mocka

                Zachrániť ďalšie koncerty sa podarilo iba vďaka obetavosti niekoľkých sponzorov, ako aj mimoriadnej ústretovosti viacerých účinkujúcich umelcov. Všetky 3 komorné koncerty sa budú konať v gotickom Dome komorského grófa z 15. storočia, orchestrálny koncert bude v barokovom chráme sv. Františka. Karel Čapek a jeho hudobní súčasníci je názov otváracieho koncertu 30. 6. Umeleckým slovom sa na ňom prihovorí publiku František Kovár, jeho hudobným partnerom bude skvelý klavírny virtuóz Ladislav Fančovič. Na orchestrálnom koncerte 7. 7. zaznie symfonická tvorba Josefa Myslivečka a Franza Schuberta, ako aj Koncert pre trúbku a orchester bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela. Ten predvedie Juraj Bartoš spolu so Štátnym komorným orchestrom Žilina pod taktovkou Adama Sedlického. Ďalší koncert 14. 7. bude vokálno – inštrumentálny a predstavia sa na ňom rakúska sopranistka Simona Eisinger, hostiteľ festivalu huslista Peter Michalica a klaviristka Viera Bartošová. Koncert zakončí už tradične Mozartovo Laudate Dominum. Záverečným festivalovým podujatím bude 21.7. večer z tvorby Franza Schuberta. Vystúpi na ňom barytonista Peter Mazalán, violončelista Pavol Mucha a klavirista Peter Pažický.

Všetky koncerty sa začínajú o 19. 00 hodine.

Realizáciou festivalu sa už takmer štvrťstoročie napĺňa ušľachtilý cieľ usporiadateľov spojiť krásu vzácnej architektúry s krásou hudby. Unikátny genius loci gotického Domu komorského grófa s diamantovou klenbou, v ktorom v r. 1545 viacero dní nocovala aj uhorská kráľovná Mária pri návšteve Kremnice, ponúka poslucháčovi aj akustický zážitok. Naviac tento priestor okrem festivalových koncertov nie je verejnosti bežne prístupný. Chrám svätého Františka, barokové dielo Dionýza Stanettiho, má špičkovú koncertnú akustiku. Príťažlivou súčasťou sú aj spoločenské stretnutia po každom z komorných koncertov. Poslucháči tu môžu pri čaši vína priamo komunikovať s účinkujúcimi. Výtvarnú zložku festivalu budú reprezentovať jednak diela starých majstrov, ako aj umelecké sklo akademického sochára Drahomíra Prihela.

Ďalšie informácie vám radi poskytnú organizátori festivalu a členovia o.z. REVIVALS:

Prof. Peter Michalica, ArtD., +421 905 578 361; festival@michalica.net;

Andrej Csino, známy marketér a kreativec, autor knižných diel, poviedok a literárnych seriálov spolu s Luciou Lackovičovou, známou literárnou autorkou, zostavovateľkou a editorkou knižných diel uviedli do života prekrásnu knihu „Prešporské legendy ožívajú“.

Foto: Andrej Csino, Lucia Lackovičová

Kniha vonia novodobou tlačiarenskou technikou a súčasne pátosom histórie, núti Vás knihu zobrať do ruky a vnoriť pohľad medzi písmenká, začnete cítiť detské napätie a zvedavosť súčasne.

V knihe Prešporské legendy ožívajú skutočne ožívajú dávne a bájne strašidlá a tajomné postavy, ktoré sú súčasťou legiend Bratislavy, hlavného mesta Slovenska. Publikácia, ktorá bola nedávno ocenená ako jedna z dvadsať Najkrajších kníh Slovenska v roku 2022, je súborom reinterpretácií povestí známych z knižiek Prešporský zvon a Dunajská Kráľovná od slovenskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej. 

Pätnásť autorov a osobností ako Pavol Rankov, Daniela Kapitánová, Mirka Ábelová, Dado Nagy či Peter Altof známy ako Expl0ited spracovali námet niektorej povesti autorsky jemu blízkej, avšak originálnym a moderným spôsobom.

Krst knihy „Prešporské legendy ožívajú“

Jedinečnosť textov podporili ilustrácie jedného zo súčasných slovenských grafikov a výtvarníkov Matúša Maťátka. V závere knihy Prešporské legendy ožívajú je fotografická príloha. Tá mapuje miesta, na ktoré autori poviedok nadviazali vo svojich textoch. Úlohu fotografa lokácií zastúpil Štefan Cipár, vnuk ilustrátora pôvodných kníh Márie Ďuríčkovej, Miroslava Cipára.

Čitateľom sa s knihou Prešporské legendy ožívajú dostane do rúk pätnásť poviedok zo súčasnosti, napríklad o novodobých mafiánoch, ktorým sa to zráta podobne ako krivoprísnažnikovi, o partii detí, ktoré stretnú dunajského vodníka, o rusalkách v dystopickom svete, o tajomnom Kempelenovom vynázele v podzemí Bratislavy či o čudnom taxikárovi, ktorý, nevedno prečo chce, aby jeho cestujúci išli hľadať poklad. A pozor! Tieto legendy nie sú žiadne rozprávky.

Kniha Prešporské legendy ožívajú vyšla pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislava, Bratislavskeho samosprávneho kraja a mestskej časti Bratislava – Staré mesto.

Prešporské legendy ožívajú na poličky svojich knižníc môžete získať najvýhodnejšie na https://www.presporskelegendy.sk/.

Text a podklad pre ilustráciu článku poskytol Andrej Csino, spisovateľ.

Ráčte si láskavo podkasať sukne, dámy moje, pôjdeme teraz peklom…Čitateľsky to bola pre mňa výzva. A asi aj istá forma psychohygieny – dielo veľmi ľudské. Na jednej strane dojemné, až ma to uvádzalo do rozpakov, na strane druhej veľmi inšpiratívne. Príbeh o BOHOPSOVI Anupovi, ktorý ochutnal víno života, aj keď bolo zakázané.
Autor si dal veľmi záležať na výbere námetu – chcel, aby bolo dielo dramatické, ale umožňovalo využívanie fantázie a ilúzie ako zázemie pre veľký ľúbostný príbeh. Explózia emócií, stretov a zmierení. Hlboké pravdy o hlbinách ľudských duší v rozprávke. Akoby celá kniha bola áriou princa Calafa NESSUN DORMA.
Je tam všetko – bolesti, nevyriešené útrapy našich rodín či rodičov, ktoré nosíme v sebe a láska… Všetci sme sa už stretli s tým, že nám chýbala láska. Nebola možnosť opätovať ju, alebo sme nedokázali niekoho ľúbiť. Alebo ľúbiť tak, akoby sme chceli. V živote nie je nič čierno-biele. Činy pramenia z utrpení, ktoré skrývame za maskou chladu. A je to aj o hrdosti a pokore, o sile ducha z pera autora, ktorý vie, že skutočný tanec života je „HLAD PO PREŽITÍ“. Aby sme pochopili, aké je život cítiť a oslobodiť sa od minulosti.
Autor použil metódu spontánneho písania, hovorový jazyk, priamočiarosť, údernosť a nástroje chápania davu na ulici. Preto sa môže dielo javiť prvoplánovite ako urážka verejného vkusu a mravnosti (čo mi pripomína rok 1956 – HOWL -Vytie). Ale je to tým, že autor sa stotožňuje s našimi životnými pocitmi ako beatova generácia okolo Kerouaca. Je tam mnoho odkazov a prepojenie na osobnosti, ktoré vyznávali vedomie osobnej spolupatričnosti… citát z Herberta Hanckeho … „Vieš John, toto je naozaj zbitá generácia“.
Je to zamyslenie sa, že neviditeľná niť udalostí zvedie dokopy aj najpodivnejšie indivíduá.
A môj favorit? Jednoznačne Jim vo vyžehlených tesilkách, ktorý stratil svoj kvetinový záhon.
Autor v nás zanecháva otázku: „Aké tiene minulosti a tajomstvá rodov ovplyvňujú našu prítomnosť?“ A čo dielo zanechalo vo mne? Ako keď zabehnete preteky a na konci zistíte, že ste vlastne mali ešte mnoho síl a je vám tak trochu za cestou ľúto…

Autor recenzie: Jana Šandorová

1. Máj – Sviatok práce

V 19. storočí boli pracovné podmienky v Spojených štátoch amerických veľmi zložité a náročné. Bolo úplne „normálne“, že sa pracovalo 16 hodín denne. Takúto pracovnú záťaž, často v neľudských podmienkach, ľudia ťažko znášali. Voči tomuto pracovnému nasadeniu začal rásť prirodzený odpor pracujúcich.

Tento odpor prerástol v štáte Illinois v USA, meste Chicago vo veľkú demonštráciu konanú dňa 1.mája 1886. Demonštrácia mala za cieľ bojovať za práva pracujúcich a za zavedenie právnej ochrany pracovníkov. Demonštrácia prerástla do štrajku a následného konfliktu s políciou, ktorý sa skončil tragicky, keď do davu strelili policajti a zahynulo niekoľko demonštrantov. Tento incident sa stal neskôr známym ako Haymarketov masaker.

Naopak, pri incidente bol zabitý jeden policajt, na základe toho boli obvinení niekoľkí anarchisti z vraždy policajta, čo viedlo k ich poprave a prenasledovaniu anarchistov po celých Spojených štátoch.

Faktom ostáva, že demonštrácia sa stala súčasťou hnutia za zavedenie práce iba osem hodín denne, právnej ochrany zamestnancov, práv zamestnancov a mala byť výzvou pre zamestnávateľov a vládu k uznanie týchto práv.

1. máj sa neskôr stal symbolom medzinárodného sviatku práce a na počesť týchto udalostí bol zavedený ako oficiálny sviatok v mnohých krajinách sveta.

V Európe sa prvé oslavy 1. mája konali v roku 1890 vo Francúzsku a Nemecku, tieto oslavy prebehli vo forme veľkých manifestácií a demonštrácií pracujúcich.

Na Slovensku…

… sa prvá demonštrácia k 1. máju konala v roku 1890 v Žiline a neskôr sa rozšírila aj do ďalších miest. V období prvej Československej republiky sa 1. máj stal oficiálnym sviatkom a demonštrácie sa konali v mnohých miestach. Po druhej svetovej vojne bol 1. máj oficiálnym sviatkom socialistického režimu a demonštrácie sa konali pod záštitou Komunistickej strany Slovenska a iných vládnych inštitúcií. Po revolúcii v roku 1989 sa 1. máj stal sviatkom práce a slávi sa v celom Slovensku. Tradične sa konajú rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, ako aj pracovné zhromaždenia a manifestácie, ktoré pripomínajú prácu a jej význam pre spoločnosť.

Foto: Nate

Nadáciu Jána Cikkera založila Katarína Cikkerová v snahe postarať sa o umeleckú pozostalosť svojho manžela a o spoločný rodinný majetok, pretože manželia zostali bezdetní. Nadácia svoju činnosť zahájila v roku 1997. Sídli v rodinnej vile Cikkerovcov, ktorá je zároveň sídlom Múzea Jána Cikkera.

V súčasnosti Nadáciu Jána Cikkera spravuje správna rada, ktorej predsedom je husľový virtuóz Prof. Peter Michalica, ArtD. Jeho meno je zárukou kvality i dobrého vkusu.

Prijmite i jeho menom pozvanie na Slávnostný koncert pri príležitosti udelenia Ceny Jána Cikkera za rok 2022, zúčastnite sa výnimočnej atmosféry a vypočujte si krásnu hudbu v podaní špičkových umelcov – Slovenského komorného orchestra pod vedením umeleckého vedúceho Ewalda Danela a klavírneho virtuóza Mateja Arendárika.

Vstupenky

Nakoľko počet miest je obmedzený, využite možnosť predpredaja vstupeniek prostredníctvom 

• E-mail adrese: muzeum@jan-cikker.org alebo

• telefonicky: +421 918 471 225

Ján Cikker bol slovenský hudobný skladateľ a pedagóg, narodený v Banskej Bystrici 29. júla 1911, zomrel v Bratislave 21. decembra 19891. Patril k najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny, získal titul Národný umelec, Herderovu cenu (1966) a medzinárodnú cenu IMC-UNESCO (1979).

Je autorom viacerých operných diel, ako napríklad “Juro Jánošík” (1954), “Beg Bajazid” (1957), “Vzkriesenie” (1962), Coriolanus (1974) a i. Okrem toho napísal aj množstvo symfonických, zborových a komorných diel.

Kornélia Beličková, Básnická zbierka „Z hĺbky mojej duše“

Je večer a ja zas nemôžem spať.
Keď zavriem oči, čo asi bude sa mi zdať.
Mohol by to byť sen o tom,
Že som ešte dieťa s mamou a s mojim otcom.

Dieťa vystrie ruku, podá, smeje sa,
Pri každom bôli malom, mama, otec ozve sa.
Sú tam dlho pri ňom, bdejú i trápia sa
A ako rastie omúdrieva – spolu tešia sa.

Prídu dni, keď zrazu dieťa dospeje,
Samo vyberie sa, kam ho vietor odveje.
Nik ho neposiela, býva to tak často,
Predsa odchádza, aby Svoje šťastie našlo.

A keď nájde to, v čom ho nachádza
Vtedy láska celým bytím prechádza.
Tá, z ktorej zrodí sa nový pár,
Aby otcom, mamou každý z nich sa stal.

Myslí si, už nie som dieťaťom,
Veď aj ja rodičom som sa stal časom.
Vtedy príde ten večer, keď nemôže spať
Pretože o svoje dieťa , začne sa báť.